Sedím si doma v teple,
Keď tu mužom prepne,
Doletia i s kýblom vody,
Korbáčom ma idú dobiť.
Baví vás to? – vravím si,
No červená od korbáčov
Predsa ponúkam misy
Napečených koláčov.
Vraj budem pekná
Od vody studenej.
Tak ma ešte zlej,
Keď sa ti nepáčim!
Vyzerám vás z okna
I keď to nemám rada,
Aby nebola zvada,
Nebránim sa, nemám čím.
Nikdy nemám na voňavky
Ale vy mi dáte dávky,
Že až smrdím celá.
Veď voňavku si chcela!
Tak v záujme tradície,
Hoc to nechápem síce,
Na čo také divadlo,
No keď vám dobre padlo,
Vydržím to vždy.