Od septembra 2015 študujem vo Veľkej Británií. Ak všetko vyjde, budúci rok by som tam mala aj maturovať a tak uvažujem aj nad britskou univerzitou. V tomto uvažovaní veľa porovnávam naše školské systémy, nakoľko mi na tom slovenskom vždy záležalo a vždy som premýšľala nad tým, ako ho zlepšiť. Napadlo mi teda, že sa o výsledky môjho uvažovania podelím aj takto.
Kostru slovenského školského systému tvorí rozdelenie na základnú, strednú a vysokú školu a záverečné skúšky na konci každej z nich. Ale napriek tomu, že monitoring v deviatom ročníku základnej školy sa koná len zo slovenského jazyka a matematiky (hoci sa uvažuje aj nad anglickým jazykom), aj napriek tomu, že maturitné skúšky je možno zložiť z maximálne z piatich predmetov, študenti sa musia učiť 14 predmetov. Podobne na vysokej škole je potrebné zvoliť si viac predmetov a zbierať kredity, aj keď sú niektoré z nich pre prax úplne ale úplne zbytočné.
Kostru britského školského systému tvorí podobné rozdelenie škôl s tým rozdielom, že základná škola sa končí v 6. ročníku, stredná v 11. a pokiaľ chcete ísť na univerzitu, je potrebné urobiť si 12. a 13. ročník na takzvanom Sixth Form College. Väčšie skúšky sú len v 11. ročníku a v oboch ročníkoch Sixth Form. 11. ročník je ukončený testami GCSE z 8 predmetov, Sixth Form robí buď A-levels alebo IB-levels (International Baccaulaureate). Môžete si vybrať od 3 do 5 predmetov pri A-levels alebo 8 predmetov pri IB-levels. Skúšky sa skladajú aj na konci 12. ročníka, avšak až tie v 13. sú ekvivalenty našej maturity a rozhodujú o prijatí na univerzitu. Typ štúdia na univerzite záleží viac-menej od jednotlivej univerzity.
Naše školské systémy sú úplne odlišné. Kým na Slovensku sa sústredíme na všestranný rozhľad, snažíme sa naučiť sa „z každého rožku trošku“, v Británií sa selektuje a sústredí na to, čomu sa dotyčný naozaj chce venovať a čo ho skutočne baví. Nemyslím si však, že je možné porovnávať tieto systémy v zmysle lepšieho a horšieho. Každý z nich má svoje prednosti a svoje muchy. Iste, dal by sa porovnať pomer predností a múch, ale to je slovičkárenie. Ja si vďaka tomuto uvažovaniu nad rozdielmi a podobnosťami vážim oba systémy čoraz viac a všímam si viac veci, ktoré by sa dali zlepšiť, a to na oboch stranách.
Britský systém je skvelý v zameraní sa na podstatné. Hovorím z pohľadu študenta A-levels, avšak pri IB-levels je to veľmi podobné. Keď už je človek raz rozhodnutý akým smerom sa vydá, má najlepšie možnosti a podmienky sústrediť sa len na ten smer, venovať sa mu naplno a nezaťažovať sa inými zbytočnosťami. Tak je postavené aj celé fungovanie škôl, ktoré sú zväčša internátne, aby pomohli udržať študentov v študijnom prostredí, sústredených na štúdium, pri čom majú k dispozícií všetko, čo potrebujú. Aj keď sa školský deň odlišuje od školy ku škole, väčšinou trvá až do večera a je rozložený tak, aby sa striedal oddych a záujmové aktivity s intelektuálnou činnosťou. Avšak medzeru vidím v tom, že študentom chýba ten rozhľad, ktorý dostávame my na Slovensku. Deti sa príliš skoro zamerajú len na určitý smer a nemajú toľko možností objaviť aj iné smery. Mám veľa spolužiačok, ktoré nie sú rozhodnuté, čo chcú študovať na univerzite a robiť potom. Lenže výber maximálne piatich predmetov, pričom všetky sú naozaj časovo náročné na samostatnú prácu mimo školy (kvôli čomu len málo ľudí zostane pri piatich), človeka núti mať vybraný smer. Na druhej strane je štúdium zamerané viac na schopnosť rozmýšľať a používať vedomosti prakticky, zatiaľ čo v slovenskom systéme sa dôraz kladie na pamätanie si množstva faktov, často bohužiaľ bez ohľadu na to, či ich študenti vedia použiť v praxi.
Prednosť slovenského školského systému je vo všestrannosti a v množstve vedomostí. Väčšina študentov strednej a východnej Európy v Británií na školách vyniká, pretože sme naučení venovať sa rôznym predmetom, prichádzame s oveľa väčším množstvom faktických vedomostí a sme naučení cielene sa učiť. Náš systém je skutočne náročný, avšak tu prichádza jeho medzera, pretože len málokto ním dnes dokáže prejsť na výbornú a využiť všetky jeho možnosti tak, ako bolo pôvodne zamýšľané. Z toho dôvodu sa učitelia prispôsobujú žiakom, podmienky sa zľahčujú a nakoniec všetko, čo študentom treba, je pár ťahákov a sú z toho vonku. Je mi veľmi ľúto, že to tak je, ale bohužiaľ väčšinou nie sme vôbec schopní použiť naučené vedomosti v praxi a tým pádom je nám to množstvo vedomostí, nech už je akékoľvek, úplne na nič. Veľmi si vážim školy a učiteľov, ktorí sa to snažia zmeniť a naučiť študentov používať vlastný rozum. Aj napriek tejto medzere si však momentálne vážim náš školský systém.
Som rada, že som do britského školského systému prešla až teraz, pretože by mi ten prehľad a zvyk systematicky sa učiť, ktorý som nadobudla v tom slovenskom, chýbal. Avšak vnímam ako veľké plus, že sa tieto posledné dva roky strednej školy nemusím zaoberať vecami, ktoré ma nebavia a neplánujem ich študovať. Každý deň mám len štyri predmety, ktoré ma naozaj bavia, a tak sa dá aj množstvo štúdia zvládať lepšie, pokiaľ sa učím len to, čo ma baví. No som veľmi rada, že až doteraz som sa vzdelávala v slovenskom systéme. Druhá vec, ktorá veľmi ovplyvňuje tento môj názor, je dotyčná slovenská i britská škola, na ktorej som mala a mám možnosť študovať. Tu na Slovensku (SKŠ sv. F. Assiského) som zažila osobný prístup učiteľov a tak pre mňa nebol až takým prekvapením a rozdielom, ako pre niektoré spolužiačky z Poľska, keď som prišla do Británie. Rovnako v Británií som mala možnosť dostať sa na skvelú školu (Mayfield Girl School), ktorá mi ponúka veľa možností a príležitostí, aby som sa mohla plne zamerať na smer, pre štúdium ktorého som sa rozhodla. No a ak sa náhodou pýtate, ako je možné sa takto dostať do Británie, pozrite sa sem – HMC a ASSISST štipendiá.
Aby som to zhrnula, aj slovenský aj britský školský systém má svoje výhody a nevýhody a oba sa môžu v mnohom poučiť jeden od druhého. Ani jeden nie je lepší alebo horší, sú jednoducho úplne odlišné a oba majú čo ponúknuť. Mali by sme sa pozerať optimistickejšie na to, čo máme na Slovensku, ale zároveň pozerať sa na iné školské systémy, aby sme vedeli, čo zlepšiť. Každopádne, ak máte možnosť ísť študovať do zahraničia, určite ju využite, pretože je to neopakovateľná celoživotná skúsenosť.
