Keby vedela...urcite by si v letmych chvilkach spomenula na staru komoru, kde otvor von znamena prejst minotaurovi cez rozum (ci popod chvost). Urcite by sa jej zacnelo nad tym tichom, pokojom.
Povedali jej ze tam vonku je to o farbach o vonach a zvukoch o pocitoch.
Nooooo, vsetko su to len domnienky, predstavy, rozne nazory, mozno idealy,
Aj tak dospela k zaveru ze pouzivanim vzorov a idolov zabijaju nasu originalitu, ci spontannu jedninecnost. Nasa sanca prekvapit, ci zaujat je v tomto pripade premarnena.
Niekto nas vzdy predbieha, tesne..., ale predbieha.
Prehravame sme na plnej ciare, na ostro, detto, brutto.
Nikto nam neposkytne druhu sancu, neodstartuje nas beh odznova,...len preto ze sme nevyhrali..., nam neumoznia bezat este raz.
Mozno raz dospejeme do takeho stadia (v den ked objavime tuzbu spanilu) ked si uvedomime ze vona v bubline je ta najpritazlivejsia, zvuk ticha ten najdominantnejsi, a farba?
Na farbe aj tak nezalezi, ta vzdy sklza do ciernobiela...