Sme schopní zachraňovať zdravie aj životy a bojovať s chorobami, ktoré museli
nevyhnutne s celým tým pokrokom prísť.
Vyasfaltovali sme pol zemegule a obliekli ju do farebných reklám.
Znepokojuje nás oslabovanie meny, aj keď v skutočnosti by nás
mala zo sna budiť skutočnosť, že naše lesy pomaly ale isto umierajú
a my s tým nedokážeme nič urobiť.
A tak ma v súvislosti s týmito myšlienkami dojíma nasledujúci príbeh.
Otec povedal svojej dvanásťročnej dcére, že jej dá vreckové
ak pokosí trávnik. Dievča sa do toho vrhlo a do večera bol trávnik
bezvadne pokosený - vlastne až na jedno veľké koleso v rohu.
Keď jej otec povedal, že jej nemôže dať celé vreckové, pretože ho
nepokosila celý, dievčina prehlásila, že sa vzdáva celej čiastky, ale
v tom rohu jednoducho kosiť nebude.
Otec sa zo zvedavosti išiel pozrieť na ten kus trávy a tam, presne
uprostred, sedela obrovská ropucha. Dievča nedokázalo byť také
kruté a prejsť ju kosačkou."
Tam, kde je láska, nemôže byť poriadok.
Dokonalý poriadok by zmenil svet na pohrebisko. (A.de Mello)
