Vždy sa veľmi teším, keď sa máme stretnúť, sála z nej taká úžasná pohoda a dobrota až máte chuť ju vystískať.
Som si stopercentne istá, že ma okamžite zasype líčením zábavných situácií tak, že si zas budem musieť načas liečiť bránicu.
Keďže najbližším a najvďačnejším cieľom jej dobrej nálady je ako ináč, svokor, veľká časť príbehov sa týka práve jeho. Najprv porozpráva niečo ľahké na uvolnenie a potom spustí.
Začne tým, ako boli pozvaní na vysviacku ich synovca za kňaza. Keďže svokor do kostola bez mapy netrafí, rozhodol sa potešiť svojho synovca v tento mimoriadny deň a poprosil ho pri oslavách o kardinálnu spoveď. Bohužiaľ v širokom okolí nebolo kľudného miesta. Nuž okoloidúci sa mohli kochať originálnym pohľadom na dvoch kľačiacich ľudí na opačných stranách živého plota, ktorí takto odbavovali tento dôstojný akt.
Počas mojej návštevy ho vidím len veľmi krátko, pretože nič nie je dôležitejšie ako jeho domček na vidieku, kde trávi celé dni a kam sa denno-denne dopravuje na svojom staručkom mopede.
Pri ostatnej lekárskej prehliadke si ho lekár pozorne prezrel a všimol si nezvyčajných poranení. A keď sa ho opýtal, čo môže pre neho urobiť, dostal svojráznu odpoveď:
"Povedzte na radnici, nech dajú opraviť diery na ceste, lebo kým dorazím na vidiek, mám doráňanú celú riť."
Po týchto slovách sme sa už všetci prevracali a predstava tejto situácie nám vyrážala od smiechu vodopády sĺz.
