Jeho dni sú plné asistencie slabým, drogovo závislým, ich deťom a dôchodcom, ktorí sa v spleti zákonov nevedia pohnúť a preto nemajú nárok.
Keď jeho manželka niekoľkokrát potratila a ledva prežila ten posledný zákrok, rozhodli sa, že si osvoja dve sestričky z detského domova. Siroty žijúcich rodičov.
Stal sa úžasným otcom a jeho ohromná , zlomená manželka úžasnou matkou. Pritom neprestávali žiť, jeden pre druhého, ale aj každý pre seba.
V noci pracoval v tlačiarni, vo dne pomáhal každému, všetkým .
Ktovie na čo myslel vo víre času, s večným úsmevom na tvári, keď ani penzia a zdravotné problémy nemali toľko sily, aby zastavili tu spontánnu zaujatosť starosťami iných.
Keď jedného dňa prišiel k nemu na návštevu neznámy človek, pozval ho na kávu a iba tak sa spolu rozprávali o všedných veciach. Podali si ruku na rozlúčku a vtedy začul to, čo zatriaslo celým vesmírom:
„Som tvoj syn“.
Slzy šťastia zaliali tvár a nepýtali sa na okolnosti a dôsledky.
Najväčší dôvod, prečo žiť a pomáhať sa zhmotnil v jednom okamžiku.
