Obmedzenia, ktoré si vymýšľame a preberáme od iných, z tradícií, alebo ako nezdravé vzory.
Tak schválne:
"Toto si obliecť v tvojom veku sa nehodí!"
"Čo si sa zbláznila, rozviesť sa, čo povedia ľudia?"
"Neopováž sa stretávať s tým čudákom, čo na to susedia?"
"Dnes nežehli, veď je nedeľa!"
"Rozvedenú si berieš, ktovie prečo ju jej bývalý nechal!"
"Taká mladá a so starým sa vláči!"
Nuž, stále sa nájde niekto, kto je slepo uväznený v predsudkoch a vďačne upozorní aj iných, čo sa patrí a čo nie.
Keď nad tým tak uvažujem, prichádza mi na myseľ príbeh o dvoch budhistických mníchoch, ktorí stúpali proti prúdu rieky a hľadali brod. Keď ho našli, pristúpila k nim žena a požiadala ich, aby ju preniesli cez vodu, lebo z nej má strach. Kým jeden sa zaprisahal, že sa v žiadnom prípade nedotkne ženského tela, druhý sa k nej otočil, zodvihol ju, preniesol na druhý breh, tam ju s úsmevom položil na suchú zem a pokračoval vo svojej ceste. Dohonil ho jeho brat a po celý čas ho napomínal a vyčítal, že sa takto poškvrnil. Keď to pokračovalo už hodnú chvíľu, tento sa k nemu otočil a povedal: "Vieš, brat môj, ja som tú ženu preniesol cez vodu a zložil na druhom brehu, ale ty ju už dve hodiny nesieš so sebou!"
