"Dobrý deň, pán učiteľ," pozdravkala som ho naďaleko a pozorovala ako sa mu vzápätí rozžiarila tvár. "Boli ste navštíviť chorých príbuzných?" začala som si ho doberať.
"Nie, bol som si kúpiť kúsok zdravia," šibalsky odpovedal starý pán.
"Vám ho asi pridelili aj s bonusom, keď tak dobre vyzeráte," nedalo mi nepolichotiť mu, keďže sa naozaj drží ohromne.
"Veď som sa aj naprosil," vrátil mi prihrávku na smeč. "
To ma naozaj teší," úprimne som sa mu vyznala počas lúčenia.
"Ďakujem ti, že si si spomenula na svojho starého učiteľa," dojatý sa so mnou lúčil a v očiach sa mu zaligotali slzy radosti.
"Ako by som na Vás mohla zabudnúť?"
A keď som sa otáčala na odchod, cítila som, ako sa ešte raz priblížil, vzal ma za ruku a vyslovil potichúčky: "Ďakujem, ďakujem za to krásne oslovenie- pán učiteľ. To je ten bonus, ktorý sa mi dnes ušiel."
Pocítila som obrovskú nehu voči tomuto láskavému človeku, pre ktorého bolo učenie a výchova poslaním aj náplňou života.
"Ďakujem, Pán Učiteľ !"
