Keď čítam tieto a podobné verše majstra pera
ktorý v pokrvnom príbuzenstve
celý svoj život s múzou strávil
a radšej ako by ju stratil
rozhodol sa nasledovať
aj do neznáma
vravím úprimne a s pokorou:
ak celý svet odteraz
navždy bude mlčať
všetko už bolo vyslovené.
...
Akosi ticho.
Akosi príliš ticho.
Ako po stvorení Ničoho.
Akoby sa niekto dusil.
Ako keby celý život dýchal niekto plyn.
(Aj obloha toho leta bola príliš belasá...)
Kam dnes večer. Kam dnes večer?
Pozerám do novín:
Koniec sveta, nehrá sa!
...
M.Válek
Napriek tomu dovolím si
venovať svoje smiešne verše
géniovi slova.
(bez výčitiek vyjadrujem to, čo vo mne prebúdza báseň človeka;
"...poézia chodí v kockovanej košeli
a kašle na bontón... )
Každodenné váhania
zas kopeš rozovretými údmi
strieborné žitia svojho nitky
v ústrety temnote nesený prúdmi
bez rozmyslu postŕhaš zbytky
pokor sa pred križiaka mocou
záchranné siete pozliepa nocou
ak vzdialená moruše priadka
bez výčitiek záchranné lano ti utká
sám rozhodneš pokorne aj hrdo
či uchopí ho ruka či ozdobí hrdlo
