Taliani o sebe sami radi rozširujú historku, ktorá ich dokonale vystihuje.
Do banky v New Yorku vstúpil vyobliekaný, navoňaný Talian a na oddelení úverov požiadal o pôžičku vo výške tisíc dolárov. Ako to už v bankách chodí, požiadali sympatického južana o ručenie.
Ten neváhal, vytiahol z vrecka elegantného saka kľúče od Ferrari a podal ich bankovému zamestnancovi, aby ho mohol odviezť do úschovy.
Po mesiaci sa objavil v banke a všetci naokolo sa mu horlivo ospravedlňovali za spôsob, akým s ním zaobchádzali, lebo pri takej smiešnej sume by nikoho nenapadlo, že ide o dobre situovaného podnikateľa.
Talian vrátil pôžičku tisíc dolárov, plus dvanásť na úrokoch a poberal sa po svojom.
Zamestnancovi banky nedalo, pristúpil k nemu a opýtal sa to, čo mu po celý čas vŕtalo v hlave - prečo si taký bohatý človek požičiava v banke mizerných tisíc dolárov.
Talian sa pousmial a odpovedal: "Kde by som, podľa Vás, našiel tu v New Yorku také bezpečné parkovisko na mesiac za dvanásť dolárov?"
