Možno aj rodina požičala, alebo dobrý kamarát založil. Úmysel to podnikateľský, ale duša čistá a neschopná bojovať za každú cenu.
Hurá! Štát sľúbil za oslobodenie od nezamestnanosti požičať slušné prostriedky. Stačí sa podpísať a zamestnať na tri roky.
Eufória vydržala, kým sa peniažky nerozkotúľali a zrazu si zistil, že máš na krku ďalší balvan.
Chcel si postupovať poctivo, akože ináč. Veď ťa to mamka s tatkom odjakživa učili, vštepovali do hlavy spolu s fackami, že poctivý človek to v živote dotiahne ďaleko. Len zabudli naučiť, že nie všade.
A tak pribúdali povinnosti( veď zákony sa menia zo dňa na deň), ubúdalo času na rodinu( veď to robíme pre nich). Namiesto dovolenky si pozeral do účtovných kníh a hľadal dieru, ktorou vypadávajú financie.
Za čo by si ju aj kúpil, no nie? Musel si dať na výplaty ľuďom, ktorí zabudli pracovať, kým boli na podpore. Bolo treba zaplatiť odvody, dane, materiál, energiu, služby... ach jaj!
Zatiaľ ti unikalo, že deti nechodili na výlet, závistlivo sa obracali za každým bicyklom na ulici, nosili obnosené veci- nech žije secondhand, na sedačke sa drala na svetlo božie každá pružina a stará dobrá felícia už neprešla estekáčkou.
V pošte sa začínali objavovať výzvy, pokusy o zmier, predvolania na súd, vyrúbené penále, exekútorský príkaz a nakoniec – návrh na rozvod.
Čo sa to stalo? Kde sa stala chyba? Veď si neukradol ani halier, zadĺžil si sa na tri životy a ostal si sám. A to len preto, že si mal správne plány, chuť pracovať a bol si presvedčený, že poctivý človek to dotiahne v živote ďaleko.
Čo všetko sa človeku vybaví v mysli, kým v ruke drží NOTABENE a konečne sa pri ňom zastaví niekto, kto namiesto úžasnej zbytočnosti ponúkne tridsiatku za jeden výtlačok.
Veď nakoniec, ty si aj teraz taký malý „podnikateľ“
