Puritánsku obec obchádzajú mrákoty ak čo i len počujú o podobných témach.
V duchu si predstavujú dve rovnako vybavené telá, ako sa k sebe túlia pod prikrývkami.
Ktovie prečo je to to prvé, čo im pride na myseľ.
Argumentujú tým, že dieťa by malo vyrastať v zdravom rodinnom prostredí s existujúcim klasickým modelom rodiny. Súhlasila by som s tým, keby to neostávalo v rovine utópie, alebo želania.
Odsudzujú homosexualitu namiesto toho, aby si uvedomili, že živočíšna príroda je plná tohto fenoménu. Nepomôže vyvesiť bojovú zástavu, je načase naučiť sa s tým žiť.
A propo. Model rodiny- heterosexuálny vzťah, nie je to práve ten, z ktorého deti končia v lepšom prípade v detských domovoch a v tých krajných aj v kontajneri?
Ktovie, koľko detských tragédií sa odohráva za dverami klasického modelu rodiny, koľko volaní o pomoc pride neskoro na záchranu bytosti, ktorá ani netuší, prečo musí prechádzať toľkým utrpením.
Rany na tele, na duši, alebo často oboje.
Klasický model rodiny na prvom mieste. Na ktorom je človek?
Je to až také otrasné predstaviť si, že namiesto jednej láskavej ruky matky sú tu hneď dve? Alebo že rozprávka pred spaním je čítaná striedavo dvoma otcami?
Ak sa to väčšine z nás zdá neprípustné, niet divu, že pri prechádzkach pod oblokmi detského domova vidíme na skle noštekom prilepenú uplakanú tvár. Hlavičku, ktorej by bolo úprimne jedno, či ju hladia len ženské, alebo len mužské ruky.
Homosexuálom sa človek nestane, on sa ním narodí bez toho, aby si to nejako zvlášť želal.
Nuž, antikoncepcia- nie; prerušenie tehotenstva- nie; adopcia bez predsudkov- nie. Čo spáchali títo malí ľudia, že chce namiesto nich stále rozhodovať niekto iný.
V záujme koho?
