...počujem ako ozvenu slová múdreho otca, ktorého životné turbulencie zocelili natoľko, že bezpochyby vedel presne, čo mi chce povedať.
Keď si to tak s odstupom času zrovnávam v hlave som prekvapená, akým vzorom ostal pre celý môj budúci život. Nemusím a ani nechcem zažiť to, čo musel prekonať on, lebo predpoklady nie sú ovocím iba vlastných skúseností, ale hlavne schopnosti vlastnej aplikácie ponaučení s nekonečným odkazom.
Nemusím a nechcem prežiť život opusteného dieťaťa, ani vojaka, v ozajstnej vojne plniaceho nebezpečné úlohy, ani politického väzňa odsúdeného na doživotie preto, aby sa umlčala pravda a prekrútila jedna etapa dejín. Stačí mi počúvať, rozmýšľať a chápať.
Loď je najistejšia v prístave, ale nie na to ju postavili. Pochopila som z odkazu celého jeho života, z toho, čo sa pre nás snažil ochrániť.
Svet, aby sme ho milovali; ľudí, čo poznajú svoje miesto v ňom a úlohu v kolotoči nazvanom život.
Je mi cťou byť jeho potomkom; mala som obrovské šťastie vidieť nablízku vzor človeka, aj keď boli situácie, keď som sa potrebovala veľmi, veľmi sústrediť, aby som zachytila to, čo sa vplyvom duševného násilia rozplývalo v prázdnote.
Buď sama sebou!
Veď poznáte ten známy výrok: "Naveky tu budú tí, ktorí nás ľúbia, aj takí, čo nás neľúbia. Tých môže boh zmeniť, ak nie, nech im aspoň vyvrtne členky, aby sme ich poznali podľa krívania."
