Keď som poprvýkrát počula o tom, že v jednej z najdemokratickejších krajín v Európe, Taliansku môže človek vstúpiť do lesa iba s písomným povolením vypleštila som oči a zježili sa mi chlpy na tele tak, že mi bol sveter malý.
Ak si hubár chce ísť zahubárčiť, predchádza tomu povolenie na zber a to do váhy jedného kilogramu na osobu. S hrôzou som si spomenula na môjho otca, ktorého jedinou obrovskou vášňou bolo zbieranie ( a následné darovanie) húb aj vtedy, keď sa ostatní vracali s prázdnym košíkom.
Neprešlo veľa času a na podobné praktiky naďabíte už aj u nás.
Nech vás ani nenapadne túžiť prečistiť si hlavu prechádzkou lesom, prejsť sa prírodou, načúvať jej a nachádzať si k nej opäť cestu. Čo cestu, pešinku zarastenú, môže sa vám prihodiť, že vás z rozjímania vyruší krik lesníka, že tam nemáte čo hľadať.
Vlastníci, alebo aj užívatelia hôr si privlastnili prírodu a hrajú sa na bohov.
Poviete si - na to je zákon, je to ich pozemok. Ak je logika postavená na takomto zákone, nemôžem iné ako súhlasiť.
Potrebujem sa z času na čas poobjímať s prírodou, potrebujem cítiť tlkot jej srdca, aby som s ním zladila to moje. Nemienim ohrozovať lesných obyvateľov, ani rabovať drevo, ak si odtrhnem niekoľko húb, ktoré rastú samé a netreba ich chodiť ani polievať, či okopávať, myslím, že sa nič nestane. Aj keby som ich vyzbierala do jedného, ovplyvnilo by to negatívne prirodzený kolobeh v prírode?
Mojím snom bolo odjakživa žiť v náručí prírody, prvým ranným lúčom prijímať radosť, odoslanú šelestom listov a štebotom vtákov. Živiť sa tým, čo dozreje v mojom okolí a s úctou sledovať zázrak života v odraze každého ročného obdobia.
Namiesto toho budú lesy, lúky aj potoky oplotené ostnatým drôtom a vstup bude obmedzený na x- návštev ročne, poriadne zaplatených peniazmi, zarobenými v nezdravých podmienkach.
"Ruka", čo nám systematicky ničí životné prostredie bude nastavená keď si budeme chcieť užiť luxusu poprechádzať sa súčasťou ľudskej prirodzenosti.
Až sa bojím, že raz nájdem v poštovej schránke poukážku na zaplatenie dane z vydýchaného vzduchu.
Nie, to nie je paranoja, iba túlanie mysle vo sfére sci-fi.
Naozaj?
