Deň, keď nebudem manželkou, matkou, dcérou, keď sa ku mne nepripoja žiadne prívlastky. Deň, ktorého pánom a menom som JA.
Dopíšem najvyššie prikázanie - "Nauč sa milovať seba samého!" - až potom môžem dokázať milovať Boha ako seba.
Za najväčší hriech vyhlásim myšlienky na kôš nevyžehleného prádla, nezaplatené účty a výčitky svedomia.
Hneď ráno pozdravím v zrkadle oslávenca, pošlem mu svoj najkrajší úsmev a sľúbim mu nezabudnuteľný prológ.
Oživím všetky sny, prstom ukážem na cieľ a sama rozhodnem, čo si na cestu zabalím.
Vezmem za ruku Boha nech sa doma sám nenudí a cestou ho presvedčím, že sa nemýlil. Keď po desiatom vtipe stvorí novú epidémiu radosť, dovolím mu zostať oddychovať pod košatým stromom.
Vymažem bolesť, smútok a strach a premením ich na dúhu, most ponad čas.
Vyspievam vesmíru všetky známe piesne, roztancujem peklo a zafarbím všetky čierne diery.
Zem pohladkám spotenými nohami, pobozkám vánok na čelo, narobím dierky do stojatej vody a prešijem ich horiacimi prskavkami.
Až keď únava zo mňa postrháva šaty a spánok ma prikryje až po bradu, začnem písať prvú kapitolu knihy SOM.
