„Viete, mám taký problém. Vraciam sa zo zahraničia a nemám peniaze na cestovný lístok domov.“
„A občiansky preukaz máte?“
„Nie, iba cestovný pas.“
„Lenže cestovný pas ako preukaz totožnosti neuznávame.“
Mladý muž sa vzdiali od okienka a hlavou mu víri tisíce otázok.
Na koho sa obrátiť? Ako sa v tú sychravú decembrovú noc dostať domov? Má ísť stopovať? Veď ho doma ani nečakajú. Nikto nevie, že po roku odvykačky v zahraničnej komunite túži objať svojich rodičov a poprosiť o prepáčenie.
Z myšlienok ho vyruší hlas človeka, ktorý bol svedkom scény pri pokladni.
Smiešnou slovenčinou sa pýta na jeho problém a bez váhania ho ťahá za rukáv naspäť.
Opýta sa pani pri okienku, či môže zaplatiť lístok pre muža v eurách.
„Nie, my eurá neberieme.“
„Žiaden problém, niečo vymyslíme.“
Rúti sa zo stanice k prvému taxíku. Taxikári sú flexibilní obchodníci a vymenia eurá vlastným kurzom na koruny.
Vybavené.
Kým vlak dorazí do stanice, rozpovie mladík cudzincovi svoj príbeh o drogovej závislosti, páde a ubližovaní svojím najbližším, o sile, ktorá ho prinútila niečo vo svojom živote zmeniť. O pracovných návykoch, ktoré si osvojil pri práci s domácimi zvieratami v komunite, a o motýlikoch v bruchu, ktoré cíti počas návratu do toho čarovného sveta, zvaného domov.
Z vrecka vyťahuje malý zvonček, ktorý vyrobili jeho kamaráti z remeselnej skupiny a podáva ho tomuto človeku.
Do stanice prichádza vlak.
Pred nástupom sa rozlúčia, ich cesty sa na okamih skrížili s určitým zámerom.
Mladík si nachádza miesto vo vyhriatom kupé. Čaká ho dlhá cesta a skôr, kým mu milosrdný spánok pohladí čelo, rozmýšľa o tom zvláštnom ľudskom anjelovi, ktorého práve stretol, a ktorý mu potvrdil, že sa mu oplatilo vrátiť z pekla a znova začať veriť v ľudské teplo.
Nadránom sa otvoria dvere a moje rozospaté oči konečne vítajú manžela doma.Kým sa bytom rozvinie príjemná vôňa espressa zazvoní mi pri uchu malým zvončekom a povie svojou smiešnou slovenčinou: „Neuveríš, čo sa mi dnes v noci prihodilo...“