"To kvôli láske," šepká lúza.
Nie, nie, pre lásku nie!
Možno pre ženu, bytosť zbožňovanú, ktorá sa cítila byť v klietke.
Neponižuj lásku, nepripisuj jej tak nízke chúťky. Láska nepotrebuje holú dušu bez prejavov tiel, ako ináč by sme vedeli kde sa nachádza?
Ako sa choroba prejavuje bolesťou, tak láska má svoje vyjadrenie v dotykoch, pohladení, v ohňostroji vyvrcholenia.
"Pre lásku si vzal život..."
Nie, nie, to nemohla byť láska, čo viedla jeho ruku, možno bezohľadné vlastníctvo, sebecké uspokojenie mysle - bude patriť iba mne, ak nie telom, ostane mi navždy jej myseľ, jej spomienky, výčitky pre odmietnutého.
Neubližuj láske, neodháňaj od seba krutým slovom, jedovatou myšlienkou.
Pozri, koľko slaných sĺz vo všetkých moriach a oceánoch, preliatych za odpustenie...
Čím viac sĺz, tým vzdialenejšie brehy.
Neurážaj lásku!
Pestuj ju, opatruj ako dieťa v kolíske, staraj sa ako o jedlo, ktoré každému chutí, nepľuj doňho, nelej blenu, ani jedu.
Viac nepríde k tvojmu stolu ako hosť.
Bez rozlúčky stratí sa aj na desať životov.
Zastav sa, nadýchni vzduch do pľúc, čo objímajú srdce a vyslov s bázňou jej nekonečné meno. Lebo iba ona ostáva tu naveky.
Jediné a jedinečné dedičstvo, čo zanecháme našim deťom, nikdy neopotrebované, bez úplaty, bez zdanenia, bez testamentu.
"Vzal si život pre lásku."
Nie, nie, láska nezabíja sama seba, nekladie podmienky, ani ultimáta, nepýta si odmenu, plat.
Objaví sa a jednoducho oznámi: "Ľúb!"
