Načim preveriť ako sa má mladý očný lekár.
Vraj po štyridsiatke je tá správna doba, aby sme sa zoznámili.
Netvrdím, že nie. Okuliare na čítanie by sa mi už veru zišli, lebo sa mi pomaly aj ruky skracujú. Každý mesiac o kúsoček dioptrie.
Je toto spravodlivé?
Aaale čo, posedím si jedno dopoludnie v čakárni, tam do mňa ihlou ani vŕtačkou dierky robiť nebudú.
Lekár je dôsledný a vidno, že sa svojej profesii rozumie.
Polovica mozgu počúva, polovica už plánuje, aký rám si na tu nádheru vyberiem, aby som z núdze vyrobila primeraný lúk.
Úsmev na trvári mi zamŕza, keď vzdialene začujem, že doplnok mojej garderóby je len začiatok.
Podozrenie na glaukóm.
Oo, čo to má znamenať?
To sa mi podobá, mne nestačí nejaká poctivá hypertenzia, alebo zopár žlčníkových kameňov.
Ja sa musím rovno postaviť do radu na stratu zraku.
Vrazím do dverí od bytu a zisťujem rodinnú anamnézu. Pravdu povediac, doteraz mi bola celkom ukradnutá. Tak je to teda, tma v našej rodine nie je ojedinelým fenoménom.
Neviem, čo bude ďalej, som iba v polovici diagnostického maratónu.
Viem len, že vďaka zhode okolností mám šancu byť stále o krok vpredu.
Mám plán.
Chodím s otvorenými očami, zdvihnutou bradou a všímam si veci, čo ma fascinujú aj také, čo sa mi nepáčia. Ukladám do pamäte ako vyzerá všedný život, ako sa menia v jeseni listy na stromoch. Akými odtieňmi hrajú oči mojích detí a mojej lásky, ako bliká vianočný stromček a akými farbami žiaria všetky tie bylinky, ktoré za slnečných dní zbierame s mojou najsamlepšejšou kamarátkou.
Ako vyzerá moja tvár v zrkadle po prebudení, čo sa v nej odráža, keď sa po tisícikrát vyberám spoznávať nespoznateľné a ako ju bude postupne meniť priateľ čas.
Čítam všetko, čo som odkladala na obdobie pokojnej staroby a ruku používam na obyčajné písanie ceruzou na papier.
Odrazu je mi jasné, čo je viac a čo menej dôležité a chce sa mi smiať.
Vôbec nemám strach, neľutujem sa a už vôbec nechcem byť patetická. Som presvedčená a vždy som bola, že nič sa nedeje náhodou a každý problém má aspoň jedno riešenie.
A ja ho nájdem.
Ak som si vytiahla Čierneho Petra, tak nech je, koťuha, aspoň poriadne príťažlivý.
