Učupená v neosvetlenej komore u babenky, ktorá pred rokmi odišla a kľúč od truhlice nechala v zámke. Mám podozrenie, že vedela o dobrodruhoch, prahnúcich po naozajstných pokladoch. Nie sú v nej mince, drahokamy, či šperky, ale niečo oveľa vzácnejšie. Ak jej s tlčúcim srdcom nadvihnete veko, závan spomienok vám nadvihne ofinu, do tváre vdýchne všetky vône, chute a pocity jedinečných, nezabudnuteľných okamihov. Poklad, ktorého jagot roztápa usadeniny na srdci a v mysli, a potom ich vyplavuje slzami vďačnosti na svetlo sveta.
Odrazu pocítite prenikavo zadúšajúcu vôňu práve usušeného sena, čo vyzerá akoby tu bolo iba na tlmenie pádov po skokoch zo strechy stodoly.
Zaprisaháte sa, že cítite chlebovú chuť na jazyku od posúchov, pečených v peci. Nikdy nestíhali pribúdať, lebo sme ich nedočkavo hltali ešte za horúca a pomedzi prsty nám stekalo topiace sa maslo.
Prekvapí vás príjemné mrazenie, spôsobené rozprávaním strašidelných príhod, prerušovaných udieraním bleskov a drkotaním zubov pri predstave, že by bolo treba ísť navštíviť v tomto okamžiku kadibudku na dvore.
Ovanie vás pocit tepla pod zadkom, keď sa po náročnom dni na zasneženom kopci roztápajú zamrznuté nosy, prsty, proste všetko a sedí sa pritom na peci postlanej domácim kobercom.
Ako blesk zasiahne nedočkavé chvenie kolien, keď sme ukryté na drevenom záchode hlasno odkašľavali, aby nás kúpači nemuseli hľadať celú večnosť.
Objaví sa nepochopená farba rascovej polievky, čo nám ocko so smiechom varil ako medicínu, keď nás prehnalo po hostine z nedozretých jabĺk.
Oslepí vás beloba tekutého púdra, čo nesmel chýbať na polici, aby uľavil svrbeniu po štípancoch pažravých komárov, či žihľavky, sprevádzajúcej prvé dni po príchode z mesta na čerstvý vidiecky vzduch.
Prekvapí známa sladkosť ľadovej vody zo studne, nad ktorou sme neraz videli tancovať víly...
Iba som rukou prešla po povrchu, ukrývajúcom ďalšie a ďalšie poklady. Mohla by sa donekonečna otvárať ako kedysi otvárali truhlicu dvaja panáčikovia zo zvučky večerníčka. Mohli by sme sa ako oni naháňať neúnavne dokola, sadnúť si na ňu a pozerať ako z nej vychádza stále ďalší staronový príbeh a pritom želať všetkým deťom na svete svoju vlastnú rozprávkovú truhlicu.
