Vtedy som začula slová, ktorým som vo svojich desiatich rokoch nerozumela, ale cítila, že znamenajú koniec nášmu prekrásnemu bezstarostnému prežívaniu spoločných radostí: „Moja dcéra nie je kamarátka pre teba. Viac k nám nechoď!“
Život šiel ďalej, iba tajné kamarátstvo pomaly vyhasínalo.
Horký pocit v ústach som cítila vždy, keď som pozrela do tváre matky, ktorá chránila dcéru pred vplyvom nesprávneho priateľstva.
Aj keď nám vôbec neprekážalo, že jedna je dcérou politického väzňa a druhá vplyvného straníckeho funkcionára, naše životy sa navždy rozdelili.
Jedna sa pripravovala na svoju profesiu a tá druhá na kariéru politického kádra.
Veľké úspechy, skvelá budúcnosť, zahraničné cesty za odmenu.
Až kým sa raz z jednej takejto cesty nevrátila cínová truhla.
Občas sa pristavím pri jej hrobe a horký pocit v ústach cítim znova, keď pozerám do tváre zlomenej matky, ktorá pre svoje dieťa chcela len to najlepšie.
