Vyčítaš z nich duševné rozpoloženie aj zdravotný stav.
Ešte sa nestratili tie, spôsobené prebdenými nocami nad postieľkami chorých telíčok a už ich nahrádzajú nové, ako dôsledok starostí o ich budúcnosť.
Nepopletie skúsené oko matky, pozorujúce potomkov, vracajúcich sa z večernej schôdzky s vráskou na čele, ani s tou na líci, vyrezanou častým smiechom.
Sú veľmi dôležité, tak dôležité, že neváhame otvoriť dokorán peňaženku a investovať do zaručených prípravkov a operácií, aby sme oklamali okolie, ale hlavne sami seba.
Už sme zabudli, aká nám bola milá zvráskavená ruka nášho starkého,ktorá s nezameniteľnou nehou spočinula na našich vlasoch.
Ako sme zbožňovali tie hlboké vrásky na tvári starkej, ktorá nás obdarila milým úsmevom, alebo aj vyhrešila, keď sme čupeli v kríkoch, najedení dopopuku nedozretých jabĺk.
Sú tu, patria k nám ako naše prežité príbehy.
Neznášajú zrkadlá ani kritické oko známych, ale rozjasnia tvár pri jedinej prostej vete: "Teraz si krajšia ako kedysi, keď si bola mladá".
