Naše ústavy sa zaväzujú chrániť ľudský život od narodenia, dokonca garantujú právo na život už pred narodením, a predsa, naše spoločnosti akceptujú umelý potrat ako legálny bežne dostupný spôsob riešenia situácií týkajúcich sa nielen prípadov tehotenstva, kde je ohrozená na živote matka alebo plod. Nevzbudzuje respektíve nemala by v nás táto realita vzbudzovať minimálne zamyslenie sa nad možnou legislatívnou zmenou súčasného interrupčného zákona v oblasti výkonu tohto hraničného zákroku?
Z medicínskeho a právneho hľadiska považujeme za umelé prerušenie tehotenstva príslušný chirurgický zákrok alebo podanie chemickej látky, ktorého cieľom je úmyselné zničenie a vypudenie ľudského embrya z maternice gravidnej ženy, v súlade s podmienkami, ktoré sú nezlučiteľné s ďalším prežitím dieťaťa v štádiu vnútromaternicového vývinu.
Český zákon, upravujúci podmienky a priebeh výkonu interrupcií je v súčasnej dobe v základných oporných bodoch veľmi podobný slovenskému interrupčnému zákonu č. 74/1986 zb., ktorým sa vykonáva legislatívna iniciatíva NR SR v otázke problematiky výkonu umelého prerušenia tehotenstva v platnom znení. Presne táto verzia príslušného zákona sa stala, ako všetci vieme, kameňom úrazu, čo sa týka názorovej platformy ako lekárov gynekológov, tak justičných činiteľov, ktorí boli podrobení prieskumu súladu tohto zákona s Ústavou SR pred Ústavným súdom SR v apríli 2007. V tomto čase Ústavný súd vydal rozhodnutie, v ktorom bolo platné znenie príslušného zákona upravené na podobu, ktorá povoľovala výkon interrupcie v podmienkach okolností príslušného prípadu gravidnej ženy do dvanásteho týždňa tehotenstva bez uvedenia dôvodu. Takýto postup bol uznaný za spôsob riešenia situácie, ktorý nie je v rozpore s Ústavou SR. Predsa však, výnos vtedajšieho Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý pripúšťal umelé prerušenie tehotenstva žene do dvadsiateho-štvrtého týždňa, bol uznaný za rozporný s Ústavou SR. Napadnutý odstavec tohto legislatívneho opatrenia prekračoval rámec zákona a stratil svoju platnosť aj účinnosť v tom istom roku.
Súčasne platná podoba slovenského interrupčného zákona stanovuje prípustnosť výkonu umelého prerušenia tehotenstva žene s jej súhlasom alebo na základe jej iniciatívy v prípade, že:
1. jej život je vážne ohrozený (napr. mimomaternicové tehotenstvo alebo prirodzená smrť plodu)
2. jej zdravie alebo zdravý vývin plodu je v nebezpečenstve (v oboch prípadoch je je možné vykonať interrupciu bez ohľadu na moment alebo štádium trvania tehotenstva.)
3. ide o degenerovaný vývin plodu ( napr. Downov syndróm. Podľa ministerského výnosu bolo možné vykonať umelé prerušenie tehotenstva do dvadsiateho-štvrtého týždňa trvania gravidity. Táto stipulácia bola označená Ústavným súdom SR za rozpornú s Ústavou, nakoľko prekračovala limit dvanástich týždňov stanovených zákonom. V súvislosti s touto okolnosťou bol výnos abrogovaný.)
4. bez zdravotných dôvodov je možné vykonať žene umelý potrat, ak tehotentstvo ešte neprekročilo dvanásty týždeň trvania, a ak výkonu tohto zákroku nebránia iné aspekty zdravotného stavu tehotnej ženy.
5. zo zdravotných dôvodov je možné vykonať žene umelý potrat do dvanásteho týždňa trvania tehotenstva.
V žiadnom prípade nie je možné vykonať interrupciu bez súhlasu ženy – matky a rovnako nie je možné rozšíriť okruh piatich vyššie uvedených prípadov, pre ktoré je interrupcia povolená, o ďalšie. Zdravotná prekážka, pre ktorú nie je možné umelo prerušiť žene tehotenstvo na jej žiadosť, je:
a) zdravotný stav ženy závažným spôsobom zvyšujúci riziko donosenia dieťaťa alebo riziko ohrozenia zachovania priaznivého zdravotného stavu tehotnej ženy (ide o prípady, keď by žena mala po vykonanom zákroku trpieť vážnejšími následkami ako pred jeho výkonom alebo o prípady, keď by mohlo takéto riziko hroziť.)
b) umelé prerušenie tehotenstva, od ktorého neuplynula lehota šesť mesiacov (prípad, keď žena podstúpila interrupciu napr. v januári, nemôže žiadať o interrupciu v apríli toho istého roka.) Tento bod však nie je záväzný pre prípady, keď:
b1) žena už minimálne dvakrát porodila
b2) žena dosiahla vek 35 rokov
b3) existuje odôvodnené podozrenie, že tehotenstvo ženy počalo ako následok trestného činu spáchaného na jej osobe (prípady sexuálneho znásilnenia)
Špeciálnym prípadom je tzv. fetocída, teda redukcia počtu plodov v maternici po umelom oplodnení, kedy sú do maternice zavádzané viaceré oplodnené vajíčka (1-4) za účelom dosiahnuť úspešnú nidáciu aspoň jedného z nich. Pravdepodobnosť, že sa v maternici takto uhniezdia viaceré oplodnené vajíčka sa zvyšuje. Ak sa však v priaznivých podmienkach adaptujú napr. všetky štyri oplodnené vajíčka, pravdepodobnosť možných komplikácií v súvislosti s takýmto tehotenstvom je extrémne vysoká. Hrozí prirodzený potrat alebo pôrod detí s vážnymi genetickými mutáciami. Táto hrozba je dôvodom, prečo lekári ženám v takejto situácii navrhujú redukciu počtu plodov v maternici, čo je v skutočnosti tiež forma umelého prerušenia tehotenstva, hoci realizovaná s úmyslom zlepšiť prognózu gravidity.
Embryá sú zabíjané injekciou draslíka do srdca. Tento medicínsky zákrok sa realizuje približne okolo desiateho týždňa gravidity. Zvyšky usmrtených embryí sa kompletne vstrebajú do konca celého priebehu asistovaného tehotenstva. Embryá sú vybrané na fetocídu náhodne. Je to ľudské? Kto má právo rozhodnúť, ktorý život dostane prednosť? V priebehu legislatívnej procedúry boli do diskusie o interrupčnom zákone pripustené viaceré pripomienkové alebo pozmeňovacie návrhy, ako napr. dodatok o povinnej dĺžke čakacej lehoty 48 hodín pred samotným medicínskym zákrokom a povinnosť informovať ženu o všetkých alternatívach a rizikách umelého potratu.
Podľa zmenenej legislatívy zo súčasnej platnej verzie slovenského interrupčného zákona vyplýva, že v prípade žiadosti o interrupciu žene, ktorá ešte nedosiahla vek 18 rokov, je nutný súhlas jej zákonného zástupcu alebo osoby, do starostlivosti ktorej bola neplnoletá zverená. Ďalšie pozmeňovacie návrhy a navrhované inštitúty ako napríklad toľko diskutovaná výhrada svedomia, na ktorej nám už raz na Slovensku padla vláda, tj. koncept, v súlade s ktorým by lekári nemali byť nútení vykonávať interrupcie, ak je to v rozpore s ich morálnym alebo náboženským presvedčením, neboli zatiaľ prijaté, ani aktívne zapracované do súčasnej legislatívy v oblasti, ktorá je predmetom tohto článku.
Môžeme teda skonštatovať, že interrupčný zákon v SR ako aj v ČR ostáva pomerne liberálny. Jeho filozofia vychádza z názoru, že značné obmedzenia v tejto oblasti by znamenali výrazné porušenie práva ženy na slobodné rozhodnutie o tom, či sa chce stať matkou a či dá svojmu dieťaťu život, a teda uplatní právo naň. Ale o akom práve sa tu celý čas bavíme? Každá žena alebo snáď lepšie vyjadrené, každý pár disponuje týmto právom v plnom rozsahu pred počatím vlastného dieťaťa. Po počatí je predsa povinnosťou minimálne matky, v najlepšom prípade páru a rovnako aj povinnosťou spoločnosti počatý život chrániť. Naviac, je potrebné vziať do úvahy potrebu zabrániť rozširujúcemu sa fenoménu tzv. potratovej turistiky, ktorá ako vidíme, sa žiaľ rozrastá v mnohých nielen mimo-európskych štátoch. Keď už nič iné, minimálne toto sú základné dôvody, prečo je potrebné spustiť kampaň za ochranu ľudského života od počatia.
Ako na to? Jednou z navrhovaných foriem v prospech zlepšenia situácie v našich krajinách je poskytnutie pomoci a psycho-sociálnej podpory prostredníctvom špecializovaných zdravotných centier, ktoré by mali byť v budúcnosti zriadené ako v súkromných, tak i v štátnych nemocniciach, a ktorých primárnym cieľom by malo byť umožnenie diskusie tehotnej žene, ktorá zvažuje umelé prerušenie tehotenstva v zmysle upozornenia na všetky riziká a následky takéhoto zákroku, s úmyslom presvedčiť tehotnú ženu, aby svoje dieťa donosila aj s ohľadom na všetky osobné dôvody, ktoré ju doposiaľ viedli k rozhodnutiu ísť na potrat aj v prípade, že si to jej zdravotný stav nevyžaduje. Ako by takéto centrum fungovalo? Ako istý typ poradne, ktorá by sa realizovala individuálne formou konzultácie ženy v kruhu odborníkov, ktorí by sa spoločne pokúsili nájsť pre konkrétnu ženu východisko zo zložitej životnej situácie. V ideálnom prípade by šlo o kooperáciu lekára – gynekológa, psychológa či psychiatra, sociálneho pracovníka, prípadne aj právnika, ktorí by zodpovednosť za konečné riešenie situácie niesli spoločne.
Liberálnosť interrupčného zákona rozhorčuje mnoho jednotlivcov aj inštitúcií vrátane Rímsko-katolíckej cirkvi, ktorá je samozrejme do značnej miery extrahovaná zo sféry verejného vplyvu, obzvlášť vplyvu politického, predsa však, nemôžeme sa čudovať jej otvorenému boju v tak dôležitej oblasti, ako je ochrana ľudského života. Ide predsa o základné ľudské právo, ktoré sa bytostne dotýka každého jedného z nás. Pevne verím, že nikto mi nebude mať za zlé, keď poviem, že sa jedná priam o základný kameň všetkých ľudských práv. A práve v tomto uvedomení si spočíva dôvod, prečo, oponenti interrupcií argumentujú neodňateľným právom jednotlivca na život za každých okolností a proklamujú presvedčenie, že ľudské embryo po počatí v ktoromkoľvek štádiu vnútromaternicového vývinu je ľudský jedinec so všetkými právami.
Medzi najčastejšími príčinami umelého prerušenia tehotenstva v Čechách a na Slovensku figurujú zložité sociálne podmienky párov a rodín situovaných pod úrovňou priemerného príjmu. V českých a slovenských podmienkach je reč prevažne o rómskej menšine, ktorá je zahrnutá v štatistikách potratovosti v najväčšej miere. V každom prípade, umelý potrat je vždy rozhodnutím matky. Ako postupovať, ak chceme takémuto rozhodnutiu zabrániť? Riešením by mohlo byť legálne sprísnenie podmienok výkonu interrupcií, respektíve ich obmedzenie na prípustnosť tohto medicínskeho zákroku len v prípade mimomaternicového tehotenstva, prirodzenej smrti plodu alebo ohrozenia života matky. Pozrime sa spoločne na legálnu definíciu umelého prerušenia tehotenstva podľa zákona českej poslaneckej snemovne (uvádzam v preklade) :
§ 1 Zámer zákona
Tento zákon upravuje umelé prerušenie tehotenstva s ohľadom na ochranu života a zdravia ženy a v záujme podpory plánovaného a zodpovedného rodičovstva, ustanovujúc podmienky jej realizácie. – čo je samo o sebe určite záslužné a nie je nutné voči tomu nič namietať.
Eliminácia neželaného tehotenstva
§ 2
Neželané tehotenstvo má byť eliminované najmä výchovou k zodpovednému a plánovanému rodičovstvu, realizovanej v rodine, v škole a v zdravotníckych zariadeniach, prostredníctvom vplyvu v sociálnej a kultúrnej oblasti a za pomoci využitia vhodných antikoncepčných prostriedkov. - čo je tiež určite správne, ale potrebné je tiež mať na zreteli, že užívanie antikoncepčných prostriedkov nevedie k eliminácii neželaného tehotenstva v sto percentách prípadov. Naviac, dnes je medicínsky dokázané, že dlhodobé užívanie antikoncepcie môže naštartovať závažné hormonálne zmeny, kvôli ktorým môže mať žena v budúcnosti problém otehotnieť. A okrem tohto všetkého, takto chránený sexuálny styk predsa nenapĺňa svoj prirodzený zmysel, ktorým je počatie potomka. Rozhodne týtmto názorom nemienim brojiť len za nechránený pohlavný styk, ani nechcem naznačovať, že by sexualita realizovaná bez úmyslu počať potomka bola zlá, ale snáď mi aspoň niektorí z vás dajú za pravdu, keď poviem, že je istým spôsobom nenaplnená, či dokonca do istej miery naplnená klasickou obavou - čo keď... – Naozaj nechcem moralizovať, ale je toto podľa vás v poriadku?
§ 3
Spôsoby smerujúce k eliminácii tehotenstva, ktoré sú dostupné formou lekárskeho predpisu ako aj zdravotná prehliadka a kontrola sa poskytujú žene bezplatne. –táto zákonná úprava vedie podľa nášho názoru k širokej dostupnosti antikoncepčných prostriedkov, ktoré sa užívajú v čím ďalej tým masívnejšej miere, zaťažujú organizmus ženy, no žena toto riziko častokrát radšej podstúpi z dôvodu, že mužská ochrana je jej nepríjemná a partner jednoducho nie je ochotný viac čakať. Vo vzduchu však visí otázka : je toto to, čo naozaj chceme? Chvíľkovú slasť teraz na úkor reálnej možnosti priviesť na svet v budúcnosti vlastné deti? Nevravíme, že otehotnieť po dlhodobom užívaní antikoncepcie musí byť vždy problém, ale riziko tu rozhodne je a rozhodne ho môže pár umenšiť tým, že začne realizovať chránený pohlavný styk radšej krátkodobo predtým, ako sa rozhodne svoj vzťah definitívne životne poriešiť, a teda si tým ponechá väčšiu šancu na želané a plánované rodičovstvo v bližšej či vzdialenejšej budúcnosti.
Podmienky výkonu umelého prerušenia tehotenstva
§ 4
Tehotenstvo môže byť umelo prerušené žene, ktorá si tento zákrok vyžiada písomnou formou a pod podmienkou, že dĺžka trvania tehotenstva neprekračuje dobu dvanásť týždňov a realizácii zákroku nebráni celkový zdravotný stav tehotnej ženy. – práve tu vidíme jasné porušenie práva na život pred narodením a nevidíme inú možnosť ako považovať takéto pozbavenie života plodu za dobrovoľne spáchanú vraždu. Znie to možno silne a môžete argumentovať, že ide výlučne o stanovisko cirkvi, ale je možné označiť takéto konanie, za predpokladu, že nie je podmienené ohrozením života matky alebo plodu, inak?
§ 5
Je možné umelo prerušiť tehotenstvo žene zo zdravotných dôvodov, a to s jej súhlasom alebo na základe jej iniciatívy v prípade, že zdravie alebo zdravý vývin plodu je ohrozený alebo v prípade, že sa jedná o vývin degenerovaného plodu. – samozrejme, v tomto prípade ide o vážne situácie, ale za určitých okolností je možné vykonať isté operácie, ktoré dokážu zlepšiť fyzický stav matky a dieťaťa. A čo sa týka psychického postihnutia, stav jedinca sa predsa vyvíja aj v závislosti na rodinnom a sociálnom prostredí, v ktorom dieťa bude vyrastať a žiť. Chceme ho vopred o možnosť zlepšenia tohto stavu jednoducho obrať, nedať mu ani len šancu? Nevidíme žiadny dôvod, prečo by nenarodené dieťa malo byť vopred zbavené jedinečnej šance zažiť hoci možno nie plnohodnotný život, ale hoc aj život v sťažených podmienkach?
Ba čo viac, história českého a slovenského pôrodníctva zaznamenala v osemdesiatych rokoch minulého storočia viacero prípadov, keď bola matkám oznámená prognóza, že ich dieťa sa narodí do tej či onej miery postihnuté a opak sa stal pravdou, matka porodila kompletne zdravé dieťa. Aj medicína sa môže mýliť. Nie je lepšie dôverovať Bohu a urobiť všetko pre záchranu života počatého dieťaťa, pokiaľ to len okolnosti dovoľujú? Uvedomujeme si, že lekári sa častokrát nachádzajú vo veľmi zložitých situáciách, ale domnievame sa, že aj za závažných okolností by mali urobiť všetko pre záchranu života matky aj dieťaťa.
§ 6
(1) Je možné umelo prerušiť tehotenstvo žene, ktorá ešte nedosiahla vek 16 rokov, a to v súlade s § 4 tohto zákona a so súhlasom zákonného zástupcu alebo osoby, ktorej bola neplnoletá zverená do výchovy.
(2) Ak bolo tehotenstvo podľa § 4 umelo prerušené žene medzi šestnástym a osemnástym rokom veku, príslušné zdravotnícke zariadenie v mieste jej trvalého bydliska je povinné o tom informovať jej zákonného zástupcu. – Naposledy, máme právo v takomto prípade zbaviť života nenarodené dieťa? Domnievame sa, že pokiaľ tehotenstvo priamo neohrozuje zdravotný stav dievčaťa alebo plodu, nemali by sme tak konať ani v tomto prípade. Neplnoletá matka sa predsa čoskoro stane plnoletou a jej rodina rovnako ako aj partner, ktorý je otcom jej dieťaťa a samozrejme príslušné zdravotnícke zariadenie aj psycho-sociálne centrum jej predsa môže pomôcť vyrovnať sa s ťažkou životnou situáciou. A ak sa aj napriek tomu mladé dievča necíti na to byť matkou, môže dať predsa svoje dieťatko na adopciu alebo ho môže vložiť do hniezda záchrany. Podobne je možné postupovať dokonca aj prípade znásilnenia. Takto počaté dieťa sa o svojom počatí nemusí nikdy nič dozvedieť. Trauma by bola iste neúnosná, ale zbaviť ho kvôli tomu práva na život?
Ostatné body slovenského i českého interrupčného zákona sa týkajú konkrétneho postupu pri výkone zákroku umelého prerušenia tehotenstva vrátane povinného oboznámenia ženy s následkami výkonu tohto zákroku, ktoré môžu byť veľmi nepriaznivé. Ako sme už spomínali, budúca gravidita ženy, ktorá raz podstúpila umelý potrat, môže byť veľmi komplikovaná, v niektorých prípadoch dokonca nemožná. Následne by sme ešte chceli upozorniť na častokrát veľmi zhoršený psychický stav žien, ktoré absolvovali tento zákrok. Jedná sa predovšetkým o následné vnútorné výčitky, ktorými býva psychika ženy neskôr zaplavená. Tieto výčitky v určitých prípadoch končia až hlbokými depresiami vyúsťujúcimi do alkoholizmu alebo inej formy seba-deštrukcie fyzickej či psychickej integrity osobnosti dotknutej ženy. Ide o rozličné negatívne následky postabortálneho syndrómu, ktorý zasahuje často aj druhého partnera, čo môže mať za následok až nezvratné odcudzenie sa partnerov.
Hoci je dnes interrupcia vykonávaná ako štandardný medicínsky zákrok, prináša isté riziko poškodenia a následnej straty fertility najmä u žien, ktoré ešte nerodili. O riziku spojenom so zákrokom je lekár povinný ženu pri konzultácii upozorniť. Najčastejšie riziká sú:
- následné tehotenstvá končiace spontánnym potratom, keďže hrdlo maternice je veľmi voľné, najmä ak bola vykonaná kyretáž,
- možnosť tvorenia sa zrastov v maternici, čo zabraňuje nidácii blastocysty,
- ojedinele rôzne formy rakoviny,
- salpingitída, adnexitída, endometritída a iné zápaly.
Sme si veľmi dobre vedomí, že názor niekoľkých lekárov a právnikov, ktorý je bezpochyby vo svojej podstate konzervatívny, pravdepodobne nebude zdieľať väčšina slovenských a českých občanov. Predsa však by sme chceli podporiť stanovisko Rímsko-katolíckej cirkvi v tejto oblasti, ktorá sa vyslovuje za odmietnutie umelého prerušenia tehotenstva ako prostriedku riešenia problémov týkajúcich sa neželaného tehotenstva. Zároveň by sme chceli týmto článkom podnietiť slovenský a český ľud k hlbšej reflexii nad touto problematikou, z ktorej by za určitých okolností mohla vyvstať správna iniciatíva smerujúca k zmene súčasnej zákonnej úpravy v prospech nielen ženy, ale i nenarodeného dieťaťa. Sme si vedomí faktu, že v súvislosti s touto problematikou sa už objavili viaceré petície, napriek ich viac či menej evidentnému „zahraniu do outu“ sa však nechceme vzdať a požadujeme minimalizáciu umelých potratov na prípady nevyhnutne nutné, tj. na prípady, keď vývin plodu ohrozuje život matky.
Po druhé, chceme aj prostredníctvom tohto článku pokračovať v boji za presadenie výhrady svedomia nielen pre lekárov, ale aj pre právnikov, ktorí si z osobných dôvodov neželajú obhajovať vrahov v trestnom práve a protistrany v rozvodovom konaní v civilnom práve. Každý iný prípad sa nám zdá tak či onak riešiteľný, ale tu sa výhrada svedomia už dlhšiu dobu naozaj žiada. Nepožadujeme výraznú zmenu zákonu, ani nechceme nikoho obmedzovať, chceme len otvoriť platformu pre dialóg v prospech zlepšenia situácie týkajúcej sa týchto oblastí a veľmi túžime primäť mladé ženy a mužov k väčšej miere zodpovednosti za svoj sexuálny život. Ďakujeme za Vašu trpezlivosť, že ste tento článok dočítali do konca. Za akúkoľvek Vašu reakciu Vám budeme veľmi vďační. Váš názor je dôležitý.
/s konzultáciou MUDr. Mareka Pleška, čerstvého absolventa odboru Všeobecné lekárstvo na Univerzite Komenského v Bratislave - FRA/
