Poznáte pieseň ,,Milosť už prší, už prší,už prší, milosť už prší ako jarný dážď milosť už prší na každého z nás.Hej hou príjmam tvoju lásku,hej hou príjmam tvoju moc,... hej hou túžim spievať tebe na veky..." Hmm, tak táto báseň ma napadla vdaka tejto piesni, vždy ked ju spievame predstavujem si ako naozaj prší ,,ten" milostivý dážd. Ked som bola malá,mala som taký malý červený dáždnik kockovaný. A vždy ked pršalo obula som si svoje malé červene čižmičky a ,,lietala" som s tým malým kockovaným daždnikom po dvore. No koľko radosti z dažda. No a potom tie teploty... ale čo už, asi to vtedy stálo za to. Ved poskakovať medzi kvapkami, to vie toľko radosti narobiť, a ja som ju veru s tejto činnosti mala. Aj teraz mam rada dážd, no samozrejme len do istej miery, bez bleskov a hromov, tichý krásny jarný či letný dážd, úžasné, zmyje to všetok prach s ciest a okien, dokonale to prefiltruje vzduch, čo viac si môžeme priať? Ale aj sneh je zaujímavý, ten mam tiež rada. Dá sa s neho všeličo vyčarovať. A aj deti s neho majú velikánsku radosť, ja som sa vedela aj lyžovať, volakedy samozrejme. A teraz neviem či by ma niekto na ne postavil, zomrela by som od strachu.
