Malá mama

Dnes som bola na svadbe,tento rok už štvrtá. S toho dve ako keby sa diali len z dôvodu toho ,,dačoho"malého a nevinného čo rástlo pod srdcom týchto mladých dievčat. Fascinujeme ma to, neviem či to mam nazvať pokazeným životom, to asi nie, ved ma dieťa to je požehnaným nie pokazeným. Práveže na svete je tolko ludí čo by chcelo mať bábätko no nemôže, ale je vela aj takých čo nechcú a majú. A potom to dopadne asi tak,že za dva či tri mesiace sa zorganizuje svadba, samozrejme už z dostatočne velkým bruchom na to aby bolo vidno ,že týto dvaja mladí sa zase niekam príliš ponáhlali, a tak treba zorganizovať svadbu aby neboli zase v dedine klebety typu :,, Slobodná mama" atd. Ale síce ak sa to dá nazvať toto je ten lepší spôsob. Tým horším je, že si to malé nevinné dajú doslova a do písmena zabiť. Ved ako inak to mam nazvať. Ved či už je to dieťa eštelen v ,,bruchu" alebo už na svete, aký je rozdiel v tom,že vlastná matka, dá súhlas na to aby jej to dieťa zabili. Je to smutné, že to dokážeme, že dokážeme zabiť dieťa, svoje vlastné dieťa. Na svete sú tak hlúpy ludia, ved čo by iný dali za to, aby ho mali, a iný ho zabijú. Ako sa asi cíti to malé dieťa ked ide na rozsudok smrti? Takto