Ancheles má rodičov z Mexica. Rozprávala mio zvyku menom Konsegnora. Nie som si istá, ako sa to slovo píše a google translator mi akosi nechce pomôcť.Ide o to, že keď má dievča pätnásť, jej rodina usporiada veľkú oslavu pozostávajúcuz omše slúženej výhradne pre ňu (V Mexiku sú všetci katolíci)a následnej tancovačky. Kňaz počas kázne hovorí osobne k dievčaťu,počas večierka dievča tancuje uprostred všetkých ľudí s otcom, svojimikamarátmi, prípadne s priateľom. Dievča má na sebe nádherné šaty a jeto najdôležitejší deň v jej živote(popri svadbe).
Keď mi o tomto zvyku rozprávala, potajme sa mi tlačilislzy do očí. Predstavila som si samu seba v pätnástich. Viete sipredstaviť vašu rodinu ako sa jeden večer zaujíma iba o vás? Naše rodinnéstretnutia sa väčšinou sústredili na iné veci. Pripadala som si počas nich takámalá a nepatrná...
V Mexiku je spôsob chodenia úplne iný. Mladí ľudiabývajú so svojimi rodičmi až do svadby, nebýva zvykom sa odsťahovať skôr. Vzťahpred svadbou by mal trvať aspoň dva roky a obaja, on aj ona sú pod prísnoukontrolou okolia. Skoro sú predstavený rodičom partnera, ale napríklad nikdynemôžu spať v dome toho druhého, nemôžu chodiť na výlety so svojimdievčaťom/chlapcom. A ak, tak iba s ostatnými kamarátmi a rodičiamusia presne vedieť, kde sú a čo robia. Skrátka, všetky veci smerujúk tomu, aby spolu mladí nemali sex pred svadbou. Ak sa tak rozhodnú urobiť, tak to zvyčajnetaja, ako sa len dá. Mexiko je silne katolícka krajina.
Proces chodenia je dlhý a pomalý. Chalani samusia snažiť, dobývať, pozývať dievčaa starať sa oň. A dievčatá sú vraj trocha márnivé a príprava napríklad na rande im trvá celúvečnosť. Tŕnisté časy pre ne nastávajú po svadbe. Vraj je zvykom, aby sa stalicelkom submisívnymi a poslušnými manželkami. A trpeli aj prípadnémanželove hrubé správanie.
Ashley pochádza z Hong Kongu. V jej krajine je bežné, že sa mladísobášia v osemnástich rokoch, hneď po skončení strednej školy.V generácii jej mami ženy zvyčajne ostávali po svadbe doma a staralisa o rodinu. Dnešné ženy sa snažia vstúpiť do sveta práce a kariéry,ale nie je to pre ne také jednoduché.
Keď mala Ashley osemnásť, jej priteľ požiadal rodičovo jej ruku. Ashley odmietla a rozhodla sa študovať. Musela sa veľmisnažiť, pretože v jej krajine môže na univerzite študovať iba desaťpercent najleších študentov. Ale dokázala to.
V Hong Kongu je jedlo v reštauráciácha pouličných stánkoch veľmi lacné, lacnejšie, než pripravené doma. Navyše veľa rodín má doma sluhovz Filipín, ktorý sa starajú o všetky domáce práce, včetne varenia.Preto sú ženy, ktoré ovádajú vzácne umenie varenia veľmi cenené. Nuž, nenadarmo sa hovorí, láska ide cezžalúdok.
Ashley teda študuje, aby mohla deti vo svojej krajine učiťpredmet Home Economics, teda všetky praktické zručnosti, ktoré sav dnešnej pohodlnej dobe ľahko zabudnú. A tiež, aby mohla ľudí okolopotešovať dobrým jedlom (varenie tvorí podstatnú časť predmetu). Je na sebahrdá. So svojim priteľom, ktorý ju pred štyrmi rokmi požiadal o rukunaďalej chodí, ale ako sama hovorí, do Švédska prišla, aby si od nehooddýchla.
Tak teda oddychuje v spoločnosti európskych chalanov, ktorý vzťahy berúneskutočne benevolentne. Myslím, žetrocha trpí, pretože francúzsky chalani(ktorých má najradšej) sa radi bozkávajúa radi ostávajú iba jednu noc, s heslom Carpe Diem. No a Ashleyje zvyknutá na zodpovedných chalanov z Ázie, ktorí rozmýšľajúo budúcnosti a plánujú vzťahy na celý život. Môj súkromný odhad je,že sa domov vráti s hlavou plnou vzrušujúcich spomienok, no omnoho múdrejšiaa hádam odhodlaná zaviazať sa na celý život.
Tak toľko som sa dozvedela o ženách, odkedy som voŠvédsku. Viete o tom, že u kaderníka zaplatí chalan za ostrihaniestrojčekom toľko isto, ako dievča s komplikovaným zostrihom? Emancipácia a rovnoprávnosť to dotiahliaž do podobnej irónie. Tak rozmýšľam, žeje zbytočné tvrdo bojovať za emancipáciu a rovnoprávnosť. Ženy budú vždyženami, iné než muži, no a nakoniec vždy získavajúce zo svojho výnimočnéhopostavenia. A život budeo nich písať naďalej stovky pestrých príbehov.
