Vesmírnym priestorom, nesie sa - Čo je to láska?
Nekonečnosť a mnohorakosť Vesmíru, naoko chaotická, je v skutočnosti dokonalosť a jednota v súlade harmonická. Planéty mnohé obývané sú a tajomný svet ľudskej duše bližšie poznať chcú. I teraz tomu tak bolo. V sne, pozval ma pod rozkvitnutú magnóliu, jarnými lúčmi prebudenú, nech prisadnem si k nemu.
„Volám sa Atar a ako jeden z členov našej planéty zo vzdialenej galaxie, bol som poverený priniesť pozemské porozumenie posolstva lásky. Vedia to vraj bytosti nežné, čo spievajú pieseň srdca, vraveli mi, nájdi ženu, ktorá žiari a otvorí sa ti. Vybrali sme teba, Ľudmila, pozemšťanka pôvodom z Venuše, aby si nám otvorila bránu do duše“.
Zdravím ťa v mojom snovom svete, vzácna návšteva z ďaleka, nuž, niet dôležitejšej úlohy na tejto pozemskej úrovni, než láskou samotnou byť. Ale pekne poporiadku. Vnútri fyzického tela človeka prebýva duša, ktorá zbiera skúsenosti a lekcie, ktoré ju posúvajú na stále vyššiu existenčnú úroveň. Zem je náročnou medzistanicou, kde prebieha hra na mužov a ženy, ktorý však príchodom na túto planétu zabudli, akou sú bytosťou. Každý z nich hľadá tajomstvo zmyslu svojho bytia, mnoho krát však vedú dialógy s rozumom a veria všetkým radám ich mysle. Potom však pocítia čosi ako bod zlomu. Je to bod, v ktorom myseľ stíchne. V tom tichu ich dych života privádza zo spaľujúcej púšte k veľkej bráne a každým krokom v ich záhrade kvitne čoraz viac kvetov. Volá sa to Láska, milý priateľ, čo privádza nás k bytostnému Ja. Láska, ako najmocnejšia a najčistejšia forma energie v celom Vesmíre dokáže transformovať ego a strach človeka na bezpodmienečné prijatie seba a všetkých vôkol do jedného celku.
Vieš, láska má mnoho podôb a každá je istým spôsobom výnimočná. Ak však raz nájdeš prameň lásky, ktorý tryská z tvojej najčistejšej podstaty, staneš sa skutočným tvorcom. Ak sa raz staneš tvorcom, mnohé iné pozemské bytosti spoja svoj prameň s tvojim a spojíte sa. Tak vzniká jednota, v ktorej sa komunikuje na kolektívnej úrovni, kde niet slovnej odpovedi.
V okamihu tvorenia, vnesú sa do spoločného Vesmíru a stanú sa zdrojom. Chcú spoločne prechádzať mliečnou dráhou za hudby zvoniacich hviezd v ktorej spieva sa o láske každý deň mocnejšej, čo zasiala záhony ruží s vôňou raja. Otvoria svoje lupene a tancujú v rytme piesne ich sŕdc uprostred raja. Volá sa to súzvuk duší, spoločne unášaní, lúčmi pohládzaní. Bozkami obdarovaní a láskou pohltení.
Vidíš to priateľu ? Lupene magnólií čo padajú ti do dlaní. Snívam v mojej záhrade. To všetko je skutočná Láska.
