Predstavenie sa konalo na poschodí jedného košického podniku v miestnosti do ktorej sa zmestilo asi zo päťdesiat ľudí. Intímnu atmosféru navodzoval perzský koberec, na ktorý, ak ste chceli vstúpiť, tak ste si museli zobuť topánky. Sedem žien oblečených v červenej farbe čítalo a hralo príbehy žien, ktoré ich vyrozprávali autorke knihy. Príbehy boli naozaj všelijaké medzi nimi aj tieto - príbeh afrického, len pätnásť ročného dievčaťa, ktoré odišlo na dva dni na prázdniny k tete a späť sa vrátilo po dvoch rokoch ako dospelá žena poznačená násilím, ktoré na nej pachál vojak chrániaci jej krajinu. Príbeh bývalej právničky, ktorá sa stala lesbickou prostitútkou, lebo chcela urobiť šťastnými všetky vagíny. Počas predstavenia napodobňovala rôzne druhy vzdychov, lebo to ona chcela - naučiť vagíny vzdychať. Vzdychy boli fantasticky realistické a všetky ženy v hľadisku sa smiali aj červenali. Príbeh ženy, ktorá hovorila o tom ako ju fascinuje istá nadávka označujúca vagínu a pod každým písmenkom vidí niečo krásne. Pri svojom monológu vyzvala publikum to slovo opakovať, no slovenské publikum na to ešte neveľmi dozrelo. Príbeh ženy, ktorá sa na svoju vagínu nikdy nepozrela až keď mala sedemdesiat rokov. Príbeh ženy, ktorá sa hanbila za to, že jej vagína zvlhne pri bozkávaní, lebo to jej prvý priateľ nepochopil a ona sa kvôli tomu nikdy nemilovala, zvlhnutie volala potopou :). Príbeh ženy, ktorá sa hanbila za to, čo má medzi nohami a svoju vagínu nazývala vždy nejakým kusom nábytku. Keď sa na ňu chcel jeden z jej milencov pozerať pri zažatom svetle, tak mu povedala: "Vari si nikdy nevidel červený gauč?". Až on ju presvedčil, že vagína je krásne miesto a a keď sa na ňu hodinu nevedel vynadívať a bol ňou priam unesený a ona konečne pochopila svoju ženskosť a krásu toho miesta. Celým predstavením sa niesla táto otázka : Keby sa Vaša vagína obliekala, čo by nosila? Šesťročné dievčatko v tom malo jasno - "Červené tričko a basebalovú čiapku obrátenú štítkom dozadu." Rozmýšľali ste o tom, čo by nosila tá Vaša? (alebo Vašej manželky - ako ju vidíte Vy?)O tom všetkom a ešte o mnohých iných veciach bolo toto fascinujúce predstavenie, ktoré zanechalo na všetkých divákoch, najmä mužského pohlavia silný dojem. Škoda, že predstavenie ako toto sa robí len raz ročne. Koná sa okolo dňa svätého Valentína a nazýva sa V-day. V ako vagína, V ako violence (násilie), V ako Valentín, V ako victory (víťazstvo), a predostiera jasné posolstvo - ženy vážme si sami seba a muži vážte si ženy.
