Bola to jedna z tých prezentácií v powerpointe s nejakou neuveriteľne poučnou pointou, ktorá Vám zmení celý život a žiadosťou o preposlanie, aby ste zistili, kto každý vás má alebo nemá rád podľa toho, či vám ten mail vráti(mne by to aj tak nikto nevrátil, no pre istotu som to neposielala vôbec). Bol tam príbeh nejakého prudko pozitívne zmýšľajúceho muža, čo ešte aj po úraze v nemocnici trepal stále tú istú vetu, keď sa ho pýtali, ako sa má : "keby som sa mal ešte o chlp lepšie, tak by som už bol dojča". Neviem ako vy, no ja som tú hlášku nie veľmi pochopila. Asi to bude tým mojím pesimizmom skrz-naskrz... ale radšej sa titulujem realista so sklonom k pesimizmu. Radšej si vyberám pesimizmus, aby som sa mohla aj príjemne prekvapiť, ak niečo vyjde a aby som bola pripravená na prípad, že niečo nevyjde (rozumej ten častejší). A svoje postoje len veľmi nerada mením. Jediné zmeny, ktoré uznávam, je výmena starých topánok za nové a výmena pôvodného frajera za lepšieho. Ostatné zmeny vnímam dosť negativisticky. Úprimne sa teda pýta Vás: veríte v silu pozitívneho myslenia? Žije sa optimistom ľahšie, či je to iba tým, že trpia sebaklamom, a preto sa tvária bezstarostne? Tak ja skúsim urobiť pokus s optimizmom aspoň na pár dní a najbližšie, keď sa ma niekto spýta, ako sa mám, tak odpoviem, že som sa nikdy nemala lepšie. To sa budú ľudia čudovať a všetci mi to budú závidieť :) A potom možno pochopím aj tú vetu s dojčaťom.P. S. : Cítim v kostiach, že zajtra budeme mať všetci fantastický deň ! :o)))
