Amnestia na neveru

Zakazujem si!Čo?No predsa Teba!Láska nado mnou krúži ako sup,len tú jedinú vec mi sľúb, že mi to nedovolíš. Však nie?Povedz, že ma nikdy nebudeš ľúbiť,povedz, že to nesmieme.Má to byť už jasné dávno,načo opakovať, čo už obaja vieme.Ja viem, len si to akosi odmietam uvedomiť...Že chodíš a žiješ s inou - toho nie som si vedomáa nemám ani výčitky svedomia.Zmätok medzi nami je spoločnou vinouja tiež nie som voľná, pre mňa tiež nie si jediný.Nesúďme sa, nech hodí kameňom človek v láske bez viny.Boh daj večnú slepotu tým, ktorí nás ľúbia a zahrň nás pochopením, odpusť neverným!Ty za to môžeš predsa! Stvoril si ľudí čarovných príliš veľa a primálo životov, aby sme ich s nimi mohli prežiť celé...Nikto už nedodržiava pravidlá vzťahov a optimisti slová s Elánom nadarmo berú,potichu odriekajú ako modlitbu Amnestiu na neveru.Pre Teba je lepšia Tvoja holubica v hrsti,ako ja, čo som vrabcom voči nej,no taký je už život a svoj koniec má každý dej.