Ako ateistka som tolerantnejšia voči ostatným, pretože nekritizujem a neodsudzujem ľudí iných vier. Tí, ktorí majú svoju vieru si myslia, že práve tá ich je tá jediná správna, a preto mnohokrát pohŕdajú ostatnými.Rimokatolíci odsudzujú jehovistov za ich klopanie na dvere a pritom si neuvedomujú, že oni majú tú istú túžbu ako iní veriaci. Veria totiž, že ich viera je tá pravá a snažia sa ostatných na ňu obrátiť. Jehovisti chodia od domu k domu a dávajú brožúry, zatiaľ čo rimokatolíci posielajú kňazov na misie. Nie je to to isté? Prečo odsudzovať moslimov? Sú to predsa ľudia ako my a prezentujú vieru, ktorej ich učili už od detstva. Súdime ich všetkých pre pár jednotlivcov, čo sa odpália niekde uprostred námestia? Ale oni môžu tak isto súdiť kresťanov podľa pár jednotlivcov - napríklad pedofilných kňazov. Všade sa nájdu zblúdilé ovce.Pri uvažovaní o tomto všetkom mi napadá, aký by asi bol život bez viery... Na jednej strane by ľudia prišli o nádej a útechu stretnúť sa so svojimi blízkymi po smrti, no na strane druhej koľko ľudí mohlo žiť? Koľko ich umrelo pre ich vlastnú vieru, či pod zásterkou bojov za vieru? Koľko ľudí zomrelo pri križiackych výpravách (tie zahŕňali aj vykrádanie domov, znásilňovanie žien a to všetko ešte pod znakom kríža), koľko ľudí zahynulo pri storočia trvajúcich bojoch o Izrael (je posvätným mestom pre 3 náboženstvá), koľko ich bolo upálených a inak zavraždených v časoch inkvizície, koľko ich zomrelo pri holokauste, koľkí veriaci boli prenasledovaní a diskriminovaní v komunizme? A načo to bolo dobré? Viera je už po stáročia len zneužívaná tými najmocnejšími a upravovaná, tak ako sa im to hodí. Ja som ale iná. Mne nezáleží, akú niekto má, či nemá vieru a nikoho neodsudzujem. Tak ako neodsudzujem interrupciu, eutanáziu, homosexuálov, umelé oplodnenie (ako to prezentoval biskupský list v kostole a mne tiekli nervy), ľudí, ktorí spolu bývajú aj bez sobáša (je lepšie ak sa rozídu po roku spolužitia ako rozvedú a rozbijú rodinu už s deťmi) a iné veci, ktoré sa cirkev snaží zakázať. Žijem podľa vlastných morálnych zásad a svedomia a nie podľa údajných zázrakov starých storočia. Cítim sa oslobodená od predsudkov a pomyselne dávam každému jeho vlastnú slobodu. Viera kedysi vznikla kvôli tomu, aby stmeľovala štát a zaväzovala ľudí podriadiť sa kráľovi (akože kráľa ustanovoval Boh), dodržiavať isté morálne kódexy. No dnes viera nespája, ale rozdeľuje a cirkev naďalej zhrabáva peniaze ako to robila storočia predtým. Ak niekto verí, ja nikoho neodhováram a neohováram. Kto potrebuje mať vieru, je dobré ju mať ako oporu i útechu v tých horších životných chvíľach, no verte v Boha a nie v cirkev a v netoleranciu, ktorú vám vnucuje, pretože ľudia sledujú vždy svoje vlastné záujmy a cirkevní hodnostári - to sú tiež ľudia...
