Nebezpečnú dezorientáciu zahraničného turistu. Napríklad moja každodenná cesta do práce. Úsek 25 kilometrov vydláždený prsiami a rozkrokmi. A takých ciest je na Slovensku veru hojne. No my aspoň rozumieme po slovensky a vieme, že to sa len odviazal nejaký garážový kreatívec. Ale čo taký John alebo Francois? Také čosi vo svojej krajine nevideli. A tak si môžu povedať len jedno: toto budú všetko reklamy na bordel. To sa tu na tom Slovensku majú!.
Začne to pre nich naozaj sľubne. Na 2,99 EUR. Tomu sa hovorí lacná žena!
Neďaleko im ani len nenapadne, že to je reklama na miesto, kde by sa mohli chodiť hrať aj deti. Skôr si pomyslia, že toto je nižší level ako bordel. Len striptízový bar. Baby sú tam možno trochu hanblivé, ale zato pomôcok sa neštítia.
Hneď za mestom narazia na toto:
Nárast ceny za službu o viac ako 10-násobok ich určite šokuje. A to ešte netušia, že tentokrát su prvýkrát správne. Ba čo viac! Cena je výhodná! Nedeľná. ( Ja zatiaľ rozmýšľam, s čím happy hour súvisí...radšej ani nenapíšem. Riešim v sebe skôr, čo odpoviem, až sa ma raz na tých 35 EUR opýtajú deti.)
Ale som aspoň rada, že s nedeľou prišli aj animované motívy, pretože ešte donedávna bolo hneď za posledným domom toto:
Ale vrátim sa k Johnovi a Francoisovi. Pokračujú ďalej. A tu zrazu toľko šťastia! Predsa len niečo lacnejšie. Žiadnych 35 EUR ale 7, 5 EUR. A dokonca už aj niečo rozumejú. Niekto im zatiaľ umyje ich auto. Ešte dobre, že nerozumejú slová bezdotyková a ručná.
A to nezabudnem ako som v jednom meste vídala na reklamnej plachte dosť dlho ženu dívajúcu sa rozkrokom (našťastie v nohavičkách ) rovno do objektívu s nádpisom Jazyková škola. Hard core no...
A tak si tu žijeme. Predávame cez prsia a rozkroky, vďaka nevkusu niektorých kreatívcov, takmer všetko. Od potrubia cez plávajúce podlahy. Bez ohľadu na vkus, deti aj zahraničných turistov.
A taký John a Francois a pár slušných ľudí k tomu si povie, že to tu máme veru pekný bordel.
