Text, ktorý dá životu práve tu a práve teraz úplne iný zmysel. Naučí nás žiť. Linda nás naučí žiť. Nielen pre dnešok. Aj pre zajtrajšok. Hoc sama toto leto umrela.
Mala trinásť rokov. Do môjho života vstúpila včera. Mesiac po tom, čo podľahla zriedkavej a ťažkej chorobe. Vstúpila silne a navždy. Poslednou stranou zo svojho denníka.
Pošta na mojom stole: ..Naša Linduška už nie je medzi nami. Odišla v auguste. Bola veľmi milá, milovala zvieratká, rastlinky a ľudí. Mala veľa plánov a snov. S tou poslednou básničkou, čo napísala sa Vám chceme poďakovať za všetko, v čom ste nám pomohli..."
a fotka:
a posledná strana z jej denníka:
Ach Linda! (Vlastne ťa celý čas volám Linduška) Máš pravdu. Žijeme len raz. A vlastne niekedy ani nežijeme. Zabúdame, čo je dôležité a čo je krásne. A pritom stačí tak málo. Ty si vedela, že možno už o rok nebudeš piecť medovníčky. Napriek tomu si mala iný sen ako dlhovekosť.
Malý krehký človek, ktorému viac ako na vlastnom živote záležalo na tom, aby Zem bola dobré miesto. Nielen dnes. Ale aj zajtra.
Tak jej ten sen splňme. Spolu sme schopní toho.
