Ubytovanie, strava, zábava. A na Štedrý deň bude aj ryba, šalát a darčeky. Pre rodiny ťažkochorých detí. Tak sa teším, až ma ide rozpučiť.
Vyberám najskromnejších. Volám Táni. Sama so štyrmi deťmi. Že teda budú mať parádne Vianoce, keď už ich ten chlap nechal s chorým synom v polorozpadnutom dome a bez peňazí. Teší sa. Dávno neboli na výlete, ledva bolo na jedlo. Včera normálny život a dnes bum, dno ako v Mariánskej priekope.
Teším sa s ňou.
O čosi neskôr mi zvoní telefón. Smutný hlas oznámi, že oni vlastne nebudú môcť ísť. Ani jeden z nich nemá poriadne oblečenie a obuv na zimu. Že nech to ponúkneme niekomu inému.
Sem tam mi niekto taký zavolá. Ako toť majstri z Woodmetalu. Že vraj by chceli našim rodinám zhotoviť nábytky...na mieru. Viacerým. V priebehu roka. Detské izby, linku, postele...Tak sa teším, až ma ide rozpučiť.
Volám opäť Táni. Či by sa teda deckám niečo nešiklo. Tak veĺmi sa poteší. Snívajú o poschodovej posteli. A skrinke na šatstvo. Sľubujem, že všetko vybavím.
Teším sa s ňou.
O čosi neskôr mi zvoní telefón. Smutný hlas sa s pokorou pýta, či by som nemohla tu drevársku firmu radšej poprosiť o odrezky. Nemajú na zimu vôbec čím kúriť.
Aj takto žijú ľudia. Sny vystriedal boj o prežitie. Prežívajú to, o čom my ani nesnívame. Osud a sociálny systém ich dôstojnosť pochoval.
Spoločne im ju môžeme vrátiť späť.
Dopĺňam: Ľudia z Woodmetalu dodajú nakoniec nábytok, palivové drevo a aj šatstvo. Od nasledujúceho mesiaca bude Táňa vďaka Dobrým anjelom dostávať každý mesiac príspevok sto eur. Tak už len nech na tom Popradsom plese na Vianoce pekne nasneží:-)
