Transfúzna stanica. Svet v svete. Nepochybne najkrajšie miesto v nemocnici. Žiadna iná ambulancia mu nemôže konkurovať.
U bežného lekára sú všetci chorí. Plné čakárne, chodby a ordinácie.
Na transfúznej stanici sú všetci zdraví. Taký ten výber, čo mal šťastie, že je úplne fit.
U bežného lekára sú ľudia často nervózni a možno aj zúfalí.
Na transfúznej stanici majú všetci dobrú náladu, lebo vedia, že prišli pomôcť. To je veľmi povznášajúce.
U bežného lekára s rastúcim počtom ľudí klesá Vaša nálada.
Na transfúznej stanici s príchodom každého ďalšieho človeka Vaša nálada stúpa.
U bežného lekára sa ignorujeme, hľadíme do zeme, čítame letáky.
Na transfúznej stanici sa na seba všetci nenápadne usmievame.
U bežného lekára Vám dajú pohár na moč a drevenú paličku do úst.
Na transfúznej stanici Vám dajú pohár kapučínka a do úst keksík, alebo rožok.
U bežného lekára odchádzate a ďakujete.
Na transfúznej stanici odchádzate a ďakujú Vám. (toto až tak celkom neplatí, lebo aj darcovia zvyknú poďakovať za fajn chvíľky a šancu pomôcť)
Na transfúznu stanicu chodíme o siedmej. Tesne po ôsmej sme už v práci.
K bežnému lekárovi ideme o siedmej. Tesne po ôsmej si uvedomíme, že dnes tam strávime doobedie.
BONUSY NAVYŠE:
Na transfúznej stanici Vás nikto nepredbehne.
Na transfúznej stanici nemajú bočný vchod.
Na transfúznej stanici nenájdete nápis „neklopať „. Všetky dvere sú tam otvorené.
Ak nemáte partnera, tak na transfúznej stanici si vyberiete. Nikto tam totiž nemá pohlavnú chorobu a neberie drogy.
A navyše u nás v Poprade máme výhľad na Tatry a skvelého primára.
Týmto nechcem povedať, že si nevážim prácu ostatných lekárov. Vážim. Ale našla som najkrajšie miesto v nemocnici, ktorému sa nedá konkurovať. Odporúčam.
