Dozvedeli sme sa: „Aaaale.... to každý chce byť anjel. Charita. Milionári. Oni sa len tak tvária, že pomáhajú chorým deťom. Pritom sa len nabaľujú! „
Pýtam sa: „A oni tým deťom nič nedajú? „
Odpoveď: „Niečo aj dajú, ale väčšinu si nechajú a parádne užijú."
„To vážne?"
„Jasné. Vy by ste im verili?"
Hm. Bol najvyšší čas prezradiť mu, že tí anjelski „zlodeji" sme my a že nás zaujíma každý názor. Preto tie zvedavé otázky...Nenahneval sa..veď ani my...
Kolega dal sprepitné, podal ruku, vystúpili sme a šli ďalej.
Ten kolega je môj šéf. Áno - milionár. A blázon. Diagnóza? Pred 4 rokmi skončil s úspešným biznisom a založil Dobrého anjela... dal 30 miliónov korún na chod organizácie, aby KAŽDÝ CENT ( doteraz už 10 mil.EUR) od darcu mohol ísť chorým deťom a zúfalým rodičom a nie na réžiu. To mu však nestačí. Prichádza každý deň do práce, brainstormuje, telefonuje chorým, trpezlivo vytáča čísla lekárov, úradov a prosí..a vysvetľuje...
Kto by uveril?...Mohol so svojimi miliónmi vylihovať na jachte, alebo hrať pólo na Štrbskom plese. A on namiesto toho investuje peniaze, čas a dušu do osudov tisícov cudzích ľudí.
Pred rokom vyzvali miliardári Gates a Buffet boháčov sveta, aby dali časť majetku na charitu. Jasné, že sa objavili hlasy: vraj je to podvod a pranie peňazí. Hm...blázni... Dnes Andrej Kiska odhaľuje svoje vnútro a bolestivé tajomstvá v útlej ale silnej knihe CESTA MANAŽÉRA Z PEKLA s podobným úmyslom. A to ju ešte aj rozdáva a necháva stiahnuť zadarmo! Jasný dôkaz diagnózy...
Prirodzene príde aj kritika. Dobro je out. A medzi boháčmi je mu občas ťažko uveriť. Všetko to pozlátko a sem tam pred kamerami odovzdaný šek, ktorého hodnota je nižšia ako cena šiat prísediacej piatej manželky...To sa potom ťažko verí šlachetným úmyslom boháčov.
Chvalabohu, nie je to vždy tak. Sú medzi nimi aj dobráci a blázni... Andrej Kiska je jeden z najväčších. A preto sa mu v pomoci asi aj najviac darí...ale jemu to nestačí... a ja viem aj prečo.
Páni milionári, prosím, nech sa ešte niekto z Vás zblázni! Strašne by to tento svet potreboval.
