Neznášam narodeniny. Neznášam celý svet. Taký deň, no. Vždy sa potom hanbím. Ale občas to príde. Upchajú sa mi komunikačné kanály, prestane fungovať improvizovane nainštalovaný translator a som hotová. Smútok z pochopenia toho, že svet je pre mňa nepochopiteľné miesto ma dorazí. Tak som mala proste narodeninovú depku.
Dnes v práci končím. Potrebujem vypadnúť niekam, kde budem sama. Čo najskôr. Nechcem byť medzi ľuďmi. Heš! Balím si veci. Rozmýšľam na aký strom vyleziem, na aké lazy odídem, na aký ostrov preplávam. A zrazu zbadám na stole niečo čudné. Tučná veľká obálka, celá olepená známkami. Pôsobí dosť záhadne.
Z druhej strany naša adresa a pečiatky z... Mexika! Svoj útek odkladám. Rozbalím obálku a pomaly si obzerám jej obsah. Nechce sa mi veriť.
Malí Mexičankovia na čele s ich učiteľom nakreslili obrázky pre malých slovenských onkopacientov. Naša kampaň Dobrá ZOO Dobrého anjela, do ktorej sa zapojili desaťtisíce ľudí na Slovensku sa dostala až do ich uší. Aj oni sa rozhodli poslať ZOO za deťmi, keď nemôžu ísť deti do ZOO. Skoro som odpadla.
Svet je malý! Keď dávam emočne pohnutá na anjelsky fejsbuk info o záhadnej obálke, do hodiny mám nového priateľa. Je ním mladý muž - učiteľ z Mexika. A o chvíľu už aj viem, kto mi spolu s ním zachránil narodeniny.
Slzičku dojatia vystrieda úsmev. Mraky odchádzajú, zliezam zo stromu, plávam späť z ostrova a opúšťam lazy. Vy by ste to neurobili? Ani keby ste našli v kope obrázkov toto?
Dakujem mexicki anjelici, máte viac rozumu ako ja!
Svet je pekné miesto. Aj keď sa mu nie vždy dá rozumieť.
