Transakčná analýza je teória komunikácie a systematická metóda na zmenu medziľudských vzťahov a na rozvoj skupín a organizácií a zaoberá sa interakciami medzi jednotlivcami, skupinami a organizáciami, hľadá možné "zlomové" body v komunikácii a ponúka riešenia pre východiská zo začínajúcich resp.už vzniknutých konfliktov. Jej súčasťou sú tzv. pohladenia, ktoré definuje ako každú nonverbálnu aj verbálnu interakciu, v ktorej zaregistrujeme existenciu resp. prítomnosť inej osoby/osôb: „Vidím (počujem, cítim, vnímam), že si tu." Pohladenia delí transakčná analýza na biologické (sem patrí napr. nakŕmenie, hygiena, pritúlenie) a psychologické (ocenenie, pozornosť, láska). My ľudia fungujeme tak, že pohladenia naozaj „vyživujú" našu miechu, čo v prenesenom význame znamená, že potrebujeme pozornosť a je v podstate jedno, či tá pozornosť nás hladí príjemne alebo nepríjemne. Nebezpečné je, keď nie sme hladení, teda keď nestojíme svojmu okoliu za pozornosť v žiadnom slova zmysle.
Pred časom, keď ešte na rádiu TWIST fungovala tzv. čierna skrinka a v časoch Mečiarových mítingov na Pasienkoch, som vyskúšal, ako funguje v reálnej praxi, keď niekoho nehladíme. Zavolal som do čiernej skrinky a uvažoval som tam chvíľu o tom, čo by sa asi tak stalo, keby sa našla skupina ľudí, ktorí by prišli na míting na Pasienky, sedeli by tam, ale vôbec nijako by nereagovali na to, čo sa tam dialo. Len by ticho sedeli. Neprotestovali, nesúhlasili, nič. Len by ticho sedeli. Uvažoval som o tom, že Mečiar potreboval pozornosť a bolo jedno, akú, len nech si ho všímajú. Nebezpečné pre ľudí jeho typu je to, keď ho „nehladia". Také niečo ich veľmi vystraší a zneistí. Ukázalo sa, že zrejme má transakčná analýza pravdu, lebo potom som dostal veľa telefonátov (v čiernej skrinke som sa predstavil menom), v ktorých mi nadávali a nazývali ma všetkými možnými zvieratami a ľudskými údmi (predovšetkým mužskými). Trafil som asi presne do stredu.
A tak uvažujem, čo by sa stalo, keby médiá - rozhlas, TV, tlač, internet - nevenovali pozornosť, keby zámerne ignorovali politikov, ktorí si pozornosť nezaslúžia, pretože sú arogantní, hlúpi, agresívni a nekultúrni. Myslím si, že by veľmi znervózneli, keby zistili, že sa im nedarí upútať a urobiť si reklamu, nech by povedali či urobili čokoľvek. Veď načo potrebujú ľudia o hlúpom, arogantnom či agresívnom človeku vedieť, že sa zasa opil a zasa táral, vulgárne nadával, alebo sa vyťahoval a urážal a pľul okolo seba na všetko a na všetkých, čo s ním nesúhlasia. Načo mu robiť reklamu? Myslím si, že moje slová potvrdzujú aj internetové diskusie, v ktorých býva azda najviac príspevkov práve ako reakcia na zverejnenie (teda v reči transakčnej analýzy pohladenie) týchto ľudí. Vždy sa vytvoria dva silné tábory, ktoré spolu v reakciách bojujú, neraz sa urážajú navzájom a obhajujú tých „svojich". Toto by sa nemuselo diať.
Niekedy jednoducho IQ nepustí. Naozaj je potrebné informovať o tom, že „celebrita" bola kupovať ponožky vo Viedni, alebo že Mečiar, Slota a iní povedali to či ono? Nech si títo ľudia „získajú" pozornosť médií serióznosťou, nech zmenia svoj slovník a svoje postoje, aby stáli za pohladenie. Keď tak nerobia, nech im pokojne vysychá miecha.
