Predpokladám, že tvorcovia koaličnej zmluvy, najmä však programu vlády by oponovali p.Pietruchovej a asi aj mne a dôvodili by, že výsledný text je kompromisným riešením. Predpokladám, že kompromis považujú za dobré riešenie, lebo všetci sú spokojní. Veď takto to učia psychológovia aj andragógovia na svojich kurzoch pre manažérov, takto nás to učia v škole, v rodine - musíš robiť kompromis.
Ja, pochopiteľne, viem, že kompromis je nevyhnutnosťou, pretože inak by mnohokrát neprišlo k dohovoru. Rovnako tak ale viem aj to, že kompromis sa ako riešenie využije vtedy, keď niektorá (prípadne všetky) zúčastnená strana nie je schopná uznať alebo rozpoznať svoje vnútorné obavy a strachy a potom trvá na svojom riešení. Kompromis je potom nezrelé riešenie, pretože je motivovaný strachom a nie poznaním a porozumením. Použil som slovo „nezrelý", pretože sa opieram o definíciu psychickej zrelosti tak, ako ju chápe humanistická psychológia (najmä Carl R.Rogers): „Človek prejavuje zrelé správanie ak vníma realisticky a ... nie je defenzívny, akceptuje zodpovednosť za to, že je odlišný od iných, akceptuje zodpovednosť za svoje vlastné správanie... akceptuje iných ako jedinečné bytosti odlišné od neho, cení si seba samého a cení si druhých. Ak má jeho správanie tieto charakteristiky, potom budú automaticky nasledovať všetky typy správania, ktoré sa populárne považujú za konštituujúce psychologickú zrelosť."
Pri kompromise každá zúčastnená strana upustí zo svojej túžby, z toho, čo by ju úplne uspokojovalo. Urobí tak preto, lebo chce dohovor s ďalšou zúčastnenou stranou a obáva sa, že keby trvala na svojom, tak druhá strana odstúpi od dohovoru. Tu vstupuje do „hry" strach. Je úplne jedno aký strach. Je jednoducho pravda, že ten, kto prvý pristúpi na kompromis, prijal podmienky druhej strany, ktorá sa jednoducho obáva pustiť svojej pravdy, začína tak „rozdávať karty" a ťaží zo strachu toho, kto na kompromis pristupuje. Na oplátku najčastejšie trvá aj on na tom, aby aj druhá strana upustila niečoho. Výsledkom je, že každý prijme riešenie, s ktorým nie je úplne spokojný (hoci nespokojnosť nemusí vôbec byť výrazná). Založili tak mínové pole a čím dlhšie budú spolupracovať, tým výraznejšie sa bude kompromis hlásiť k životu a bude čoraz viac špinou vo vzťahu. Kompromis znamená frustráciu a zo psychológie je známe, že frustrácia „tlačí" k tomu, aby sme napokon dokončili to, čo sme na začiatku a pôvodne chceli. Kompromis je preto zlé riešenie, hoci dočasne zbavuje napätia a obáv. Na konci chce každý aj tak dosiahnuť to svoje. Ak sa dve alebo viac strán dohovorí na spolupráci na základe kompromisu, určite to znamená to, že budú musieť vydržať svoju nespokojnosť a kráčať „spolu", hoci najradšej by kráčali každý samostatne.
Pred časom novinári aj politici vyčítali Jánovi Slotovi, že je ochotný ísť aj proti svojmu svedomiu len v záujme toho, aby predchádzajúca koalícia vydržala. Vyčítali mu vlastne kompromis, na ktorý pristúpil... Oprávnene. Ako som napísal už vyššie - kompromis je nezrelé riešenie......
