To, že sme skorumpovaná krajina, kde štátna moc pracuje pre vyvolených ľudí v tomto štáte, vie zrejme každý Slovák. Už dávno ale nejde len o riešenie veľkých káuz, táto štátna svojvôľa sa dotýka aj obyčajných ľudí, svojvôľa je tak doslova zažratá aj v malých okresných mestách. Skrz jedno z mojich trestných konaní, ktoré mám na krku, rozhodol som sa dať prešetriť postup polície inšpekčnej službe Ministerstva Vnútra.
Hneď na úvod poviem, som normálny človek, žiaden kriminálnik. Mám síce na krku možno už desať trestných oznámení, ale všetky majú jedno pojítko, ktorým je „kresťanský rozvod“ s dcérou vplyvného človeka, miestneho poslanca, bývalého „podnikateľa“. Myslím, že tieto rozvodové „týračky“ a iné udania zo zloby ex-partnerov pozná mnoho žien, či mužov. Nechcem nijako znevažovať tých možno 10 % pravých, ale na druhej strane sami policajti sa potichu sťažujú, že ich národ príliš často zneužíva na rozvodové „výhody“. Detaily nebudú súčasťou tohto blogu, ak by niekoho zaujímalo pozadie, niečo je tu.
Vyšetrovanie jedného z trestných udaní mojej ex-manželky má veľmi zvláštny priebeh. Podľa inšpekcie ale nejde o žiadne porušenie zákona. Mám iný názor, ale každý si urobí vlastný. Preto som sa rozhodol to zverejniť. Toto zvláštne trestné konanie má pod palcom považskobystrická vyšetrovateľka mjr. Mgr. Martina Melicharová a sekunduje jej prokurátorka JUDr. Gabriela Vašútová.
Zneužívanie zákona a účelové riadenie aj iných trestných konaní v réžii tejto prokurátorky je ďalšia zaujímavá vec, ale o tom inokedy.
Ak orgán činný v trestnom konaní postupuje tak, že šliape po zákone, po právach ľudí, tak mám za to, že dôvod a motív takéhoto jeho správania nebude pracovný, ale osobný. Dokonca bolo poukázané aj na prepojenie jedného považskobystrického sudcu na môjho ex-svokra (ex-svokor mu každý mesiac mu platí nemalú čiastku na účet, vraj za nájom – jeho dcéra to priznala po pol roku na výsluchu), avšak nemám s tým čo urobiť. Pritom tento sudca chráni jedným uznesením dcéru poslanca za mesto Považská Bystrica aj v tomto predmetnom trestnom konaní. Pán Gajdoš, vyšetrovateľ Gorily, to veľmi pekne popísal: „Vidím, koľko komu Penta poslala na účet, ale neviem dokázať, že to je úplatok.“
Som bežný zamestnanec. Nemám v našom meste žiadne konexie, poberám plat, mám 11-ročnú Fábiu a o chvíľu budem bezdomovec. Nikdy som nemal na úplatky a nikdy by som im nedal ani jediný cent. Avšak je pravda, že sa potom nemám čo sťažovať, hlavne keď druhá strana má v tomto navrch. Nemám, ako zmeniť tento systém, ten môžu zmeniť len ľudia. Malým mizivým percentom možno pomôžem ľuďom otvoriť oči v tom, že súčasný režim nie je dobrý, aj keď majú zdarma vlaky. (Na druhej strane, ľudia čo tento režim udržujú pri moci zrejme nečítajú SME :-) )
Podal som teda podnet na prešetrenie 13 + 3 skutočností, u ktorých mám za to, že došlo nie len k vážnym pochybeniam, ale že napĺňajú aj skutkové znaky viacerých trestných činov. Trinásť sa týka vyšetrovateľky Mgr. Melicharovej a tri sa týkajú prokurátorky JUDr. Vašútovej.
Tu je celé podanie na inšpekciu: klik sem
Bývalý sudca najvyššieho súdu dokázal, že „policajná inšpekcia“ je nezákonná, (a zrejme preto sa bude vyčleňovať z pod ministerstva vnútra). Môj názor je ten, že je hlavne zbytočná. Policajti, ktorí potierajú trestnú činnosť, ktorí ignorujú zákony slovenskej republiky, nemôžu byť predsa vyšetrovaní kolegami.
Inšpekcia nevyvrátila, že by sa mnou popísané skutočnosti nestali, iba ich okomentovala tak, že to „až tak vážne“ nebolo. Krátko rozoberiem teda len niektoré body z podania na inšpekciu.
Nerovné jednanie s procesnými stranami a vznášanie obvinenia na objednávku v pravý čas
Myslím, že som vo svojom podaní dokázal nadštandardný vzťah vyšetrovateľky mjr. Melicharovej a splnomocnenca ex-manželky JUDr. Kučerovej. Nerovné jednanie s procesnými stranami ale nie je zákonom povolené. Splnomocnenec, advokát JUDr. Kučerová sa vraj s vyšetrovateľkou pozná len zbežne, ale po uznesenie o vznesení obvinenia si príde ešte skôr, ako je hociktorej strane doručené poštou, resp. osobne. A to presne jeden pracovný deň pred rozvodovým konaním. Po polročnom vyšetrovaní ja na náhodu neverím. Obzvlášť, keď si prídem osobne na políciu pre toto uznesenie o vznesení obvinenia aj ja sám a je mi odmietnuté ho vidieť, že však mi príde poštou, to len druhá strana si môže chodiť osobne.
Keby som bol policajt resp. inšpektor, hľadám logiku v tejto veci. Ak si príde splnomocnenec odfotiť uznesenie o vznesení obvinenia 6.5.2016, tak prečo ide po víkende 9.5. znova pre kópiu?
A dodám ešte, na políciu chodím, žiaľbohu, pravidelne rok a pol a keď chcem v rôznych trestných konaniach fotiť, tak mi to zamietnu, iba mi vyhotovia kópiu, kde mi zamažú osobné údaje. Len v tomto prípade to zjavne tak neplatí, vyšetrovateľka sa k tomu sama priznala.
Právo mať právne zastúpenie ako dozor nad zákonnosťou priebehu vyšetrovania
Uznávam, že mi toto právo bolo nakoniec umožnené. Avšak od inšpekcie som chcel vedieť, či je možné, že mi dajú právo na zohnanie si právnika cez víkend! Resp. či má vyšetrovateľka mjr. Melicharová právo robiť na mňa psychický nátlak, hrozby pokutami a inú šikanu, aby som vypovedal aj bez právnika.
Ja som teda z úvodu právnika nechcel, nikdy som nič zlé neurobil, tak som sa nebál. Ale keď sa objavilo prvé porušenie zákona (napr. opakované radenie splnomocnenca do obsahu výpovede svedka, a to aj napriek mojím protestom, že výsluch je týmto vedený nezákonne), tak som pochopil, že tu nepôjde o „pravdu“, ale o dosiahnutie vopred objednaného výsledku tohto trestného konania.
Inšpekcia argumentuje, že vraj v zápisnici nečítali nič o psychickom nátlaku. Naozaj netuším, prečo tam ziapanie a vyhrážanie sa vyšetrovateľky táto osoba sama nezapísala J. Každý človek, čo má uši, si to pritom vie vypočuť, až na to, že vraj nie je povolené zaznamenávať takúto šikanu na záznamník, konanie je neverejné. Keby polícia zmenila názor na verejnosť konania, mohli by si sami vypočuť, ako to bolo, ale toho sa zrejme boja. Naopak, moje opakované sťažnosti na nezákonnosť vedenia výsluchov, (a niektoré z nich sú overiteľné priamo na ich vlastnom policajnom videozázname) hodnotí vyšetrovateľka ako moje nevhodné správanie. Inšpekcia má rovnaký názor. Drzáň jeden, bude nám vykladať, ako zákon povoľuje viesť výsluchy...
Nútenie k podpisu zápisnice bez jej prečítania
Po hodine, či dvoch výsluchu nejakého svedka som sa nestretol s tým, aby si tento svedok prečítal zápisnicu od slova do slova, každý len podpíše, to čo mu dajú v domienke, že je tam to, čo povedal. U obvineného by to bola hrubá nezodpovednosť, ale svedkovia sú radi, že už môžu ísť z polície preč, im na tom až tak nezáleží. Samozrejme je to chyba svedkov, ktorí si myslia, že vyšetrovateľ to tam píše správne.
Tiež som spravil raz takú chybu, a potom som musel žiadať samotného svedka, aby si to prečítal aj doma. Keď som mu poukázal na to, že tam boli iné vyjadrenia k dôležitej veci, ako on sám povedal, svedok sám požiadal o opravu zápisnice. Našťastie to bol charakter, vyšetrovateľka Melicharová to musela teda napraviť, i keď zjavne nerada. Kto si zápisnicu dobre neprečíta, jeho chyba. Uznávam. Ale takýto spôsob písania výsluchu do zápisnice, resp. jeho manipulácia je samo o sebe bezcharakterným a nečestným spôsobom „zisťovania objektívne pravdy“, avšak toto neplatí na polícii (aspoň v našom malom meste), tam sa to podľa mňa volá účelové riadenie trestného konania podľa želania zákazníka.
Druhýkrát som už chybu nezopakoval a chcel som si 9-stranovú zápisnicu prečítať celú. Približne 10 minút. Ale to sa už vyšetrovateľke nepáčilo, a aj preto som nemohol čítať zápisnicu v kľude. Nechala tam v miestnosti zámerne stále sedieť veľmi rušivý element, môjho neustále brblajúceho a urážajúceho ex-svokra. Potom ma nechali čítať chvíľu na chodbe po tme... a potom po mne vyšetrovateľka ešte ziapala, že to musím hneď podpísať, že som mal dosť času, inak... !!! Som zvedavý, kto sa za takýchto podmienok môže na niečo sústrediť, ale oni to dobre vedia, ani na chvíľu nepochybujem, že to bol zámer. Odporúčam si prečítať celý prepis tejto situácie v mojom podaní (link na moje podanie je vyššie)
Inšpekcia to popisuje ako „provokačné čítanie zápisnice“. Nikto nepopiera, že som si to mohol čítať len cca 10 minút (vrátanie času po tme na chodbe, vrátanie ex-svokrovho bľabotania a debaty s vyšetrovateľkou o tom, či na celé prečítanie 9-stranovej zápisnice mám vôbec právo).
Ku skutočnosti, či polícia nejako konala, keď sa svedok, ex-svokor dopytoval, či už vyhodili z roboty toho policajta, ktorý začal trestné stíhanie vo veci marenia súdnych rozhodnutí. (Ex-manželka mi nedáva 1,5 roka deti na stretnutia, napriek tomu, že súd jej to trikrát nariadil a viackrát ju aj vyzýval.) Zrejme vyvolení ľudia, ktorí aj keď nepracujú na polícii, majú právo kibicovať o personálnych otázkach. Polícii to ale nevadí, neohradí sa proti tomu. Inšpekcia to radšej nerieši. Každý máme nadriadených ... a účinky vplyvu môjho ex-svokra na zamestnancov polície sa nedá formálne preukázať.
Falšovanie zápisnice
V zápisnici sa ocitne veta, ktorú maloletý svedok (7 rokov) nepovedal. V tomto čase je už celá vec na policajnom videozázname, a teda to viem dokázať aj ja, podľa ich materiálu.
Vyšetrovateľka uvedie, že svedok to síce nepovedal, ale že to tak myslel skrz inú časť, skrz kontext. Lišiacky to ale zapíše ako úplne spontánnu vec, a teda „...a teraz som si ešte spomenul...“. K dokonalosti mala už len dopísať: „...po skončení výsluchu, keď už som tam ani nebol...“
Inšpekcia sa vyjadrila, že to bol vlastne zámer, lebo dieťa sa tak vyjadrilo skôr (čo ale inšpekcia ani nemá ako vedieť, opiera sa len o názor vyšetrovateľky) a že bolo najlepšie nepísať to hneď počas výsluchu, ale až neskôr na konci, lebo tak je to primerané veku dieťaťa. Hanbím sa za našu políciu, že si nedokázali vymyslieť aspoň trochu lepší argument, lebo tento mi príde ako naozaj veľmi odfláknutý.
Len dodám, počas výsluchu maloletého nemôže byť nikto iný prítomný, ani ja, ani môj advokát. Mohol by sa tak opýtať na veci, ktoré by im zničili celé trestné konanie, a to by bolo neúnosné. Prítomný bol iba opatrovník, ktorý bol ticho. Len dodám, ex-manželka býva v byte vedúcej sociálnej kurately (a dvakrát o tom písomne klamala na súde, priznala sa až neskôr na polícii). Detail je tu: https://martinhajduch.blog.sme.sk/c/424594/povazskobystricka-autokracia.html
Doručovanie pošty
Ľudia majú na prevzatie pošty do vlastných rúk 18 dní. Ja si ju preberám behom 2-3 pracovných dní. Občas hneď v prvý deň, ale málo kedy, lebo to som v práci a nedá sa mi.
Za posledný rok som prebral možno 30, možno 50 zásielok do vlastných rúk. Vždy rýchlo, tak ako som uviedol. Prečo teda, keď si neprevezmem poštu hneď v prvý pracovný deň, tak mi pošle vyšetrovateľka Melicharová policajtov do práce, aby mi poštu doručili. Vraj aby som nezmaril predvolanie/harmonogram. Má vecný dôvod na takúto šikanu?
Alebo neskôr, keď si prvýkrát za 1,5 ročné vyšetrovanie dovolím ochorieť. (PNka, antibiotika.) Tiež mi pošle policajtov domov. V pyžame im idem otvoriť a prebrať si poštu, kde sa píše, že ak neumriem alebo nespôsobím svetovú nákazu, musím prísť za každú cenu na výsluch. Skutočne je ochorenie raz za 1,5 roka vyhýbanie sa výsluchom? (Toto sa stalo až po podaní podnetu, takže toto už inšpekcia neriešila, ale z toho, ako túto vec riešila, je úplne jasné, že by sa tým tiež netrápili.)
A šokovaní boli aj môj doktor so sestričkou, keď od nich polícia žiadala detaily mojej choroby. Polícia na to nemá ani právo! To vedia aj doktori. Nie že by mi to vadilo, ja ani neviem, čo mi presne bolo, doktor to tam celé popísal a zrejme bol svojprávny. Ja som bol rád, že som k doktorovi vôbec došiel...
Klamárka a vyhrážajúca sa prokurátorka JUDr. Vašútová
Len krátko na záver. To, že tento prokurátor klame a lži rozširuje aj ďalej som detailne objasnil aj polícii. Neriešili to (išlo o trestné oznámenie za ohováranie), vraj sa mi nestala škoda, a teda to nie je trestný čin. Prokurátor teda môže klamať, ale ak neviete preukázať škodu na vašich právach, nič sa nedeje!
Ale jej vyhrážanie sa mi ďalším trestným konaním je už trochu iné kafe. Prokurátor je povinný podať trestné oznámenie, ak vie o nejakej trestnej činnosti. Na to je zákon. Ak by to prokurátor neoznámil, a teda zatajil páchanie trestného činu, tak sám poruší zákon. (Nakoniec, čuduj sa svete, nič oznámené nebolo.) Na druhej strane, ak nemá čo nahlásiť alebo riešiť, pretože nie je vecný dôvod, tak vyhrážanie sa tým, že na mňa podá trestné oznámenie, je trestný čin vyhrážania sa.
Ako z toho von? Inšpekcia sa vyjadrila jasne. Vraj som musel zobrať na vedomie, čo sa mi „v dobrom“ snažili vysvetliť. No... keď viem preukázať, že prokurátorka používa lož ako pracovný nástroj, proste bohapusto klame, aby si tak sama pomáhala aj v iných trestných konaniach, tak mám právo jej „nezožrať“ všetky možno klamlivé, možno pravdivé tvrdenia. Na odborné veci tam predsa mám právnika a ak im vadí, že bez právnika som bol opatrný, tak nech sa nečudujú, že im neverím. Poznám svoje práva, už chodím na políciu dlho. Tiež som chcel, aby zobrala prokurátorka na vedomie, že ja svoje právo mať pri seba právnika poznám a trvám na ňom, ale to je vraj už „skákanie do reči“. Inšpekcia uvádza, že som sa správal neúctivo, no keď mi prokurátorka ako prvá povedala v slušnom rozhovore, že som odporný človek, tak áno, vrátil som jej to aj ja a tiež som jej povedal, že je odporná osoba. Inšpekcia už urážku prokurátorky, s ktorou začala ona sama ako prvá, nekomentuje. Nemá čo, celé je to nahrané na ich vlastnom videu. Je tam aj vidno, ako vstala a chcela ma nejako fyzicky spacifikovať, ale v poslednej sekunde sa zastavila. Ja som k ženám vždy slušný, ale váham, čo by som spravil, keby ma začal biť. Mohol by som sa vôbec brániť?
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Možno niektoré veci vnímam citlivejšie, som zrejme jemnejšia povaha (i keď pre políciu som psychický tyran), ale to by nemal byť dôvod na to, aby orgány činné v trestnom konaní takto porušovali zákony. A ak aj neporušujú, ja to tak bezpochyby vnímam, a vy môžete posúdiť sami, či oprávnene.
Zverejňujem preto originál dokumenty a myslím, že je to detailne popísané. Všetky tvrdenia sú doložené alebo je možno ich na vyžiadanie polície doložiť. (Neverejnosť vraj musí byť zachovaná, i keď mňa neverejnosť skôr poškodzuje na právach.)
