Prozoidia

hmmm úvod ....rozhodol som sa  tiež stať blogerom a prispievať do ....ale to je predsa jasné, lebo sami vidíte, že už prispievam. Úvodné slová mi nejdú.  Vtedy zvyknem vylučovať frázy pravdepodobne z dôvodu dobrej výchovy. Mám jednoducho obsendantno- kompulzívny pocit, že slová uvádzajúce čitateľov do textu sú akýmsi prejavom úcty k týmto čitateľom. Efekt je asi taký, že čitateľov skôr odradia, lebo tí získajú pocit, že majú do činenia s ďalším blabolistom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Nechcem byť obyčajným blogerom...( definujte mi, kto je to obyčajný bloger), ja osobne chcem obohatiť tieto stránky zvláštnym literárnym útvarom, ktorý, keď existuje, tak je to v poriadku .... Keď neexistuje, potom som ho objavil ja a týmto si ho dávam na verejnosti oficiálne patentovať. Nemám jednoducho náladu v literárnej teórii pátrať, či tento literárny útvar vznikajúci zvláštnym spôsobom existuje. Takéto štúdium mne osobne odoberie aspoň 90 % energie a k samostatnej tvorbe sa nakoniec pre únavu nedostanem a pôjdem si opäť pospať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svoj literárny útvar som nazval prozoidia. Nie prozodia, také slovo existuje. Prečo prozoidia ? Z troch dôvodov. Budem písať v próze, slovo evokuje pocit, že literárny útvar bude krátky a to slovo sa mi páči. To sú jednoducho také silné argumenty, proti ktorým nemôže mať námietky nikto. A keď ich má, nech si ich má...

Ja pod prozoidiami budem mať na mysli krátke minipoviedky

a) obsahujúce cca 100 slov. Slovo si treba vážiť.

b) napísané na základe zo slovníka náhodne vybranej kombinácie dvoch slov. Čím je kombinácia nezmyselnejšia, tým lepšie. Slovník nie je povinný, kombinácia sa dá aj vymyslieť. Najefektívnejšia je kombinácia slovesa a podstatného mena.

SkryťVypnúť reklamu

c) ktorých podstatou je príbeh, resp. aspoň niť, sled logicky na seba naväzujúcich myšlienok. V tomto príbehu vždy musí byť nejakým spôsobom zašmodrchaná zo slovníka vybraná kombinácia slov. Zašmodrchaná je český výraz , ale v mojom prípade sa mi zdá najvhodnejší.

d) ktoré zásadne musia mať pointu. Najlepšie silnú, prekvapivú, zvláštnu. Poriadne korenie na záver !

Takže tézy boli stanovené a literárne novorodeniatko sa môže smelo rozrevať.

Tých prozoidií som už napísal- nenapísal možno do 200, ale jednoducho ich podľa vzoru slávneho Janka Kráľa zahadzujem a zabúdam. Ale už ich nechcem zahadzovať a zabúdať, preto využívam tento blog. Aspoň raz týždenne chcem prispieť do blogu tromi prozoidiami , doplnenými o komentár.Verte, tie prozoidia nie sú nič iné iba akási literárna psychoanalýza a svojim spôsobom aj literárna psychohygiena. Z autorovho podvedomia vynesie na povrch celú jeho osobnosť. Vytiahne z neho jeho vedomosti, rozhľad, názory a emócie. Keď je autor k sebe neúprimný, aj jeho prozoidium vyznie rozpačito. Takže mi teda prepáčte, keď moja mikropoviedka sa vám bude zdať nemastná- neslaná. Vedzte, že vtedy isto klamem, alebo prinajmenšom čosi zahmlievam. No ale skúste byť na tomto svete maximálne úprimný...je to o krk. Niektorí dokonca klamú aj v tom, že žijú. Len sa tak tvária...

SkryťVypnúť reklamu

Apropo komentáre....Za každou poviedočkou ( všimnite si ako to slovo pestro významovo obmieňam) budem mať podľa nálady aj stručný komentár na tému prečo som dané prozoidium napísal, prečo som ho napísal práve takto a nie inač, ako sa zhoduje a čo má vôbec spoločné s reálnym životom a tak podobne. Budem sa snažiť v komentári tváriť múdro a pôsobiť na čitateľov váhou svojich mnoho prežitých rokov a nadobudnutých skúseností. Ako to strávia, je len na nich....

Celé toto blogovanie je pre mňa aj akási pomyselná súťaž s kreatívcami z rôznych reklamných agentúr či scenáristami z médii. Skúste, priatelia ,písať prozoidia! Netvrdím, že je to ťažké, ale určitá frajerinka to je !. Napísať z nezmyselnej kombinácie dvoch slov zmysluplnú krátku poviedku...

SkryťVypnúť reklamu

Pre mňa je to však hlavne zábava a odreagovanie sa.. Skvelý spôsob ako zabiť rôzne časové prestoje, ako je napr. čakanie u zubára, ale aj spôsob strávenia ( myslené v žalúdočnom zmysle slova) najnovšej nepríjemnej správy či novoprijatého zákona Keď sa mate báť, či zlostiť, radšej prepnite na tvorivosť a prozoidium. Prepnite na seba ! Nasledujte ma ! Budem rád.

1. Zamlčať trpaslíka

Raz som zbadal trpaslíka . Dobre som videl ! Nie dieťa, zviera, ale ozajstného trpaslíka ! Žene o tom nepoviem. Už aj tak ma považuje za čudáka. Priateľ pri pive, keď som mu o tom začal rozprávať, povedal, že je čas ísť domov. Onedlho som o trpaslíkoch počul hovoriť ľudí v meste . Správu o tom priniesla aj celoštátna televízia. Dobre , dokážem pripustiť, že ja osobne mám halucinácie, ale že celá spoločnosť fičí na nezmysloch ? Je to normálne ?

Komentár : Život je zmena. Často zmena, ktorá sa nám zdá absurdná, nenormálna. Po biede azda dokážeme pochopiť zmysel piercingu na konečníku,či akceptovať grganie ako určitý druh umenia. Prispôsobovať sa však prihlúplej móde či legislatíve, ktorá v lepšom prípade plodí chaos, v horšom priamo zlo, či oduševniť sa ideami silných šialencov, to je už fuška. To už chce poriadne silný žalúdok zostať sám sebou. Na to potrebujeme naozaj silné ego. Keď ho nemáte, akosi sa vám začne stierať rozdiel medzi tým, či ste normálni vy alebo spoločnosť. Moja poviedočka vznikala s prihliadnutím na takéto úvahy. Je o hľadaní istoty človeka, ktorý si nie je ničím istý.

2. Vidieť anjela

Umierajúceho konečne prešli hrozné bolesti. Zrazu ho nič nebolelo. Po dlhom čase sa opäť cítil skvelé. Akoby v hmle kohosi zbadal. ,,Ty si anjel ?", spýtal sa bytosti, uvedomujúc si , že umiera. ,, Nie som anjel, ale ľudia ma raz určite nazvú anjelom smrti. Predtým, ako ma popravia", odpovedala smutne unavená sestrička odkladajúc prázdnu injekciu.

Komentár : Na tejto poviedke je dobre, že asi podľa nej neuhádnete môj postoj k eutanázii. Pointa azda navodzuje domnienku, že eutanáziu odmietam, ale výrazy ako ,,unavená sestrička",,,po dlhšom čase...." by mohla pôsobiť na čitateľa opačne. Že eutanáziu schvaľujem.

Takto...úprimne, naozaj rád by som sa stotožnil s názorom , že človek si má svoj život , boží dar, ,,vychutnať" do posledného prirodzeného výdychu vrátane bolesti, pravda s dovolením tíšiť ju analgetikami.

Pri mojej bujnej fantázii, keď si ale predstavím príšernú telesnú bolesť a duševný stav umierajúceho, mám s nim súcit. Chápem tiež, že prijatie zákona o dovolení prevádzať eutanáziu pri spôsobe, akým ľudia dodržiavajú zákony sa ľahko môže zvrhnúť na obyčajné dobre odôvodnené zabíjanie. Ľudia si totiž vedia odôvodniť všetko. Takže na futbalovom zápase priaznivcov a odporcov eutanázie sedím nenápadne zbabelo ukrytý na najtmavšom kúte tribúny. Čuším, neskandujem, nepovzbudzujem. Modlím sa. Za to, aby som sa raz nestal loptou.

3. Dopriať dieťaťu

,, Mama, raz to muselo prísť. Jednoducho ti to musím povedať. Zmier sa s tým. Dovoľ mi milovať Richarda. My s Richardom patrime k sebe. Nedokážem bez neho žiť! " Dcéra s plačom žobronila a mama ju márne odhovárala s tým, že na svete sú aj iní, oveľa lepší chlapci. Dievča nepopustilo. Po dlhej chvíli si obe so vzlykaním a plačom padli do náručia. Mama s ťažkým srdcom prepustila svojho milenca dcére.

Komentár : Toto prozoidium , priznám sa, je taký malý podvod na čitateľoch. Keďže v mojom blízkom okolí sa stalo čosi podobne ako v poviedke, pointu reagujúcu na kombináciu slov , teda nadpis, som mal okamžite poruke. Malo to tvar aforizmu: Mama dcére naozaj dopriala všetko. Dokonca jej prepustila aj milenca. Zvyšný text som iba vložil medzi tieto dve vety s úmyslom zahmlievať. Chcel som , aby vpísaný text bol k pointe postavený nejakým spôsobom v opozícii, obsahovo k nej vyznieval kontraproduktívne. S chuťou som ho formoval, hľadaj vhodné slová, aby som mamu opísal ako starostlivého rodiča, ktorej záleží na tom, aby sa jej dcéra nedostala do osídiel psychicky narušeného človeka či asociála. Posledná veta, pointa, však mala prekvapiť tým , že práve matka je ,,poriadny kvietok", a jej vzťah ku dcére vôbec nie je rodinne najzdravší. Naozaj čudné a ,,čarokrásne" kvety niekedy rastú na strome medziľudských vzťahov...

Ľudovít Halajčík

Ľudovít Halajčík

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Učiteľ ZŠ. Zaujímam sa o literatúru a pokúšam sa v tomto smere čosi sám vytvoriť. Za päťdesiat rokov života som toho veľa nestihol. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu