Veľmi populárny argument odporcov je, že marihuana je vstupnou bránou k tvrdým drogám. Toto však nie je spôsobené samotnou marihuanou, štúdie to dokazujú. Neexistuje relevantný dôvod, prečo by človek užívajúci marihuanu mal byť náchylnejší na úžívanie tvrdších drog. Jediný dôvod, prečo sa to tak na prvý podľad môže zdať je ten, že díleri predávajúci marihuanu väčšinou predávajú aj tvrdšie drogy a s vidinou zisku na nich samozrejme lákajú svojich „zákazníkov“. Díleri s marihuanou však existujú len vďaka prohibícií. Človek, ktorý si chce zapáliť marihuanu je chtiac či nechtiac nútený prísť do styku s dílerom. Štát nezmyselným zákonom, ktorý má akože ochraňovať občanov, týmto svojich občanov vystavuje naopak väčšiemu nebezpečenstvu, podporuje čierny trh, organizovaný zločin a všetky ďalšie veci s týmto spojené. Napokon, veľmi dobrý príklad je americká prohibícia alkoholu.
Ďalší populárny argument je o štatistikách týkajúcich sa užívania marihuany maloletými. Čím to ale je, že marihuana je dostupná deťom? Nie je to jej samotným zákazom? Zo skúseností ľudí v mojom okolí viem, že pre dieťa je oveľa ľahšie kúpiť si od dílera gram marihuany ako kúpiť si v obchode fľašu s alkoholom. Díler sa nezaťažuje prezeraním občianky, jemu stačia peniaze, ktoré získa, ostatné ho netrápi. Ak si však pozriete štatistiky užívania marihuany maloletými, v Holandsku je o 30% nižšia než v krajinách ako Veľká Británia alebo Nemecko a celkovo je pod priemerom Európskej Únie. To nejako nepasuje do zaužívanej predstavy odporcov. Jednoducho obchodník získa licenciu na predaj marihuany veľmi ťažko, stratiť ju však môže veľmi ľahko a tak si dvakrát premyslí, komu ju predá.
Ak však aj priznám, že je priskoro hovoriť o legalizácií na Slovensku, rozhodne nie je neskoro hovoriť o dekriminalizácií.
Poznám prípad jedného vzorného študenta z Bratislavy, ktorého polícia prichytila pri fajčení marihuany a pri prehľadávaní mu našla ďalšiu. V najlepšom prípade mu hrozí podmienka, v najhoršom niekoľko rokov basy natvrdo. Zákony by mali byť na to, aby ochraňovali občanov. Pýtam sa, koho ochraňuje zákon, ktorý zničí život mladému talentovanému človeku, ktorý svojím konaním nikomu neubližoval? Koho a pred čím ochráni fakt, že chalan so záznamom v trestnom registri si už nikdy nenájde takú prácu, akú by si vzhľadom k svojím schopnostiam zaslúžil? A štát sa vytešuje, ako pristrihol krídielka ďalšiemu „feťákovi“...
Nazvali by ste slušného a pracovitého človeka kriminálnikom za to, že si po práci sadne s priateľmi na pivo alebo si zapáli cigaretu? Viem, porovnávanie marihuany s tabakom a alkoholom už znie ako klišé. Ale s čím iným ju porovnávať ak nie s dvomi legalizovanými a najrozšírenejšími drogami na svete? V porovnaní s cigaretami a ich škodlivosťou pre jednotlivca vyznieva prohibícia marihuany prinajmenšom smiešne. V porovnaní s alkoholom a jeho škodlivosťou pre jednotlivca a v tomto prípade aj pre spoločnosť, však už nad prohibíciou marihuany zostáva rozum stáť. Ešte som nepočul o jedinom násilnom trestnom čine spáchanom pod vplyvom marihuany. O alkohole a násilnej trestnej činnosti je asi zbytočné hovoriť. Nehovoriac o tom, že marihuana je z týchto troch látok najmenej návyková, resp. pri marihuane sa o fyzickej závislosti nedá hovoriť.
Dokedy teda budeme zatvárať oči pred nezmyselnými zákonmi, ktoré miesto ochraňovania občanov ich šikanujú?