17.7.2023 vypísalo Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu SR výzvu na rekonštrukcie vysokých škôl vo výške 53 miliónov eur. Tá dopĺňa výzvu na rekonštrukcie pre konzorciá vysokých škôl v predpokladanej výške vyše 100 miliónov eur. V súvislosti s týmito výzvami sa rozpútala mediálna výmena medzi Univerzitou Komenského a ministerstvom vrcholiaca otvoreným listom rektora UK.
Na ministerstve školstva som do septembra 2022 pôsobil ako štátny tajomník zodpovedný za vysoké školy, vedu a výskum. Po 10 mesiacoch mimo tejto funkcie môžem s istým odstupom zhodnotiť, čo v mediálnej výmene zaznelo.
V prvom rade je potrebné povedať, že uvedené výzvy z plánu obnovy boli naplánované už na tretí kvartál 2022. Ide o meškanie, ktoré sa dá vysvetliť. Otázkou je, či sa dá aj ospravedlniť. Situácii rozhodne nepomohlo dlhé hľadanie nového ministra školstva a ešte dlhšie hľadanie príslušného štátneho tajomníka. Nepomohlo ani odskočenie vysokých škôl od vypísanej výzvy na ich integráciu a rovnako ani povinná revízia plánu obnovy v dôsledku jeho krátenia. Napriek tomu tvrdím, že 10 mesiacov je skutočne mimoriadne dlhé zdržanie, ktoré môže ohroziť realizovateľnosť plánovaných investícií. Školstvo však nie je jedinou oblasťou, kde sa podobný problém objavil. Medializovaný bol aj prípad investícií určených na rekonštrukciu nemocníc. To naznačuje, že môže ísť o seriózny problém súvisiaci so systémom riadenia zdrojov plánu obnovy.
Slovensko má problém aj v rámci systému riadenia eurofondov. Zdá sa, žiaľ, že podobný systém aj s jeho negatívnymi dôsledkami postupne uplatňujeme aj v prípade plánu obnovy. Nemali by sme sa ním však inšpirovať v prípade, ak sa chce vláda vyhnúť problémom, aké sprevádzajú čerpanie eurofondov. Všetci sme očakávali, že plán obnovy umožní ísť viac po obsahu ako po byrokratickom procese. Zdá sa ale, že opak je pravdou.
Na druhej strane treba oceniť, že sa ministerstvu školstva v jednaniach s Európskou komisiou podarilo udržať veľkú časť pôvodnej alokácie určenej na rekonštrukcie vysokých škôl (napriek tomu, že odskočili od integrácie). Kvalita ubytovania na internátoch nie je hlavným dôvodom odchodu našich študentov do zahraničia. Napríklad, v prípade študentov, ktorí odišli do Česka, sa lepšie sociálne zabezpečenie (internát, štipendiá) nachádza až na 9. mieste. Stále ho však ako primárny dôvod uvádza až tretina študentov (prieskum To dá rozum). Investície do rekonštrukcií vysokých škôl sú preto skutočne potrebné.
V tejto súvislosti je škoda, že sa rektor UK vo svojom spravodlivom boji neuvádza kompletne alebo korektne súvisiace okolnosti. Rozporovať možno najmä tvrdenia, že: „...do internátov sa neinvestovalo desiatky rokov...“ alebo „...bratislavské vysoké školy dlhé roky prakticky nemohli čerpať prostriedky z európskych štrukturálnych fondov (minimálne na rekonštrukcie, teda „železo a betón...“). Svoje tvrdenia vyvracia sám vysvetľovaním faktu, že napriek tomu, že v rokoch 2018-202 mohla UK čerpať investičné prostriedky vo výške 14 miliónov eur, čerpala len 6 miliónov investičných a 3 milióny neinvestičných prostriedkov. Vysvetlením je, že pripraviť a realizovať investičný projekt v krátkodobom horizonte je náročné. Nie je to však ospravedlnením. Najmä, ak pre porovnanie uvedieme, že TUKE dokázala využiť 6 miliónov investičných eur, podobne ako UK. STU dokázala využiť až 8 miliónov eur na investície.
Ešte problematickejšie je ale odvolávanie sa na mýtus o tom, že vysoké školy v Bratislave nemohli čerpať eurofondy. Na vedecké parky UK a STU v Bratislave bolo dokopy určených vyše 80 miliónov eur (15% spolufinancovanie). Na spoločný projekt UK a STU ACCORD ďalších 100 miliónov Eur (5% spolufinancovanie). V oboch prípadoch pritom ide najmä o investície do železa a betónu. Okrem toho sme za môjho pôsobenia na ministerstve vypísali eurofondovú výzvu na refundáciu mzdových nákladov vo výške 10 miliónov eur pre územie Bratislavského samosprávneho kraja. Alokácie týchto výziev síce nezodpovedajú koncentrácii kapacít v Bratislavskom samosprávnom kraji, ale aby sme mali správny kontext, uveďme, že v spomínanom projekte ACCORD, 7 mesiacov pred ukončením projektu, ostáva ešte stále vyčerpať 27 miliónov eur. V tomto kontexte sa javí 9 miliónov na projekt a takmer 20 miliónov eur na žiadateľa ako triezvo nastavená hranica.
UK by však mala možnosť získať vyššiu sumu, ak by sa zapojila do výzvy na vytváranie konzorcií vysokých škôl. K tomu rektor uvádza, že „...pôsobí to skoro ako nástroj priameho odmeňovania vysokých škôl, ktoré pomôžu ministerstvu školstva splniť jeden z merateľných ukazovateľov plánu obnovy – redukciu počtu vysokých škôl.“ Tu opäť podsúva nepravdu. Redukcia počtu vysokých škôl žiadnym míľnikom ani merateľným ukazovateľom plánu obnovy nie je. Tým je ale spájanie vysokých škôl samotné. Prečo?
Na jednotnom vzdelávacom trhu EÚ majú väčší hráči jednoducho výhodu. Pre ilustráciu uvediem, že Masarykova univerzita v Brne (ktorú v jednom porovnaní uvádza aj UK), má v porovnaní s UK viac ako dvojnásobok študentov. Väčšia vysoká škola má k dispozícii viac prostriedkov na propagáciu, na PR, na promo značky ako menšia univerzita. Pečať jednej veľkej vysokej školy, t. j. jednej silnej značky v mediálnom priestore a na sociálnych sieťach, je teda silnejšia, ako v prípade, ak sa táto pozornosť rozprskne na viacero malých škôl alebo dokonca jednotlivých fakúlt. V tejto súvislosti už hovoríme o vytváraní renomé. A práve renomé uvádzajú študenti odchádzajúci do Čiech ako najdôležitejší faktor ich výberu (prieskum To dá rozum).
K pozitívnemu renomé prispieva aj toľko diskutované umiestnenie v rankingoch. Mnohé z ich ukazovateľov pracujú s absolútnymi číslami, napr. 10% najcitovanejších publikácií. Spojením vysokých škôl je preto možné dosiahnuť rýchly posun vo viacerých dôležitých rankingoch.
Nejde však iba o PR a promo. V oblasti výskumu je na dosiahnutie excelentného výsledku potrebné združiť istú tzv. kritickú masu. Veda je o vzájomnej výmene poznatkov, a preto by sme mali kapacity integrovať. Úplne inak bude prebiehať výchova doktorandov na pracovisku, kde sú dokopy dvaja alebo traja a na pracovisku, kde ich je 30. Je totiž veľký rozdiel vo výskume na pracovisku s 10 a so 100 zamestnancami. Stačí si predstaviť, ako môžu prebiehať semináre a oponentúra názorov v jednom či druhom prostredí. Väčšie pracoviská majú tiež možnosť profesionálnejšie zabezpečiť administratívu a odbremeniť svojich tvorivých zamestnancov od byrokracie, na ktorú sa často sťažujú.
Pripomínam, že v roku 2020 mal pán rektor na spájanie ešte iný názor. V zápise senátu UK z októbra sa dočítame: „...Rektor UK označil tento integračný proces ako úplne prirodzený, ale zároveň z pohľadu trendov vysokého školstva v Európe a vo svete aj ako nevyhnutný. Takáto spolupráca so sebou navyše prináša aj lepšie možnosti získania grantových financií. Uviedol, že zavádzanie štrukturálnych zmien v rámci univerzít prináša zlepšené výsledky v oblasti výučby, ale aj vedy a aplikovania vedeckých výstupov, pričom takého zmeny sú navyše aj podmienkou vlády SR na zlepšenie financovania vysokých škôl. Zároveň zdôraznil, že ide o evolučný proces zdola, a tým požiadal aj prítomných senátorov o podporu a spoluprácu v tomto smere...“.
Práve záujem niektorých vysokých škôl (nielen UK) o spájanie je dôvodom, prečo sa v pláne obnovy tvorenom v roku 2020 a 2021 objavil tento merateľný ukazovateľ (uvediem, že alternatívou presadzovanou najmä UHP a MF bola investícia do úplne novej vysokej školy na zelenej lúke).
Áno, integrácia vysokých škôl môže byť náročný proces, ktorý potrebuje čas. UK mala možnosť sa na túto výzvu už dva roky pripravovať, keďže táto investícia aj s alokáciou bol zverejnená v pláne obnovy začiatkom roku 2021. Ministerstvo dokonca prostredníctvom rozvojových projektov v roku 2021 vysoké školy v príprave na túto výzvu finančne podporilo. STU na projekt spolu s UK (STU connect) získalo 1,2 milióna eur. UK si do personálnej matice zahrnulo časť platov rektora a prorektorov, zrejme teda mali byť zodpovední za prípravu na túto investíciu. Preto vyjadrenie v roku 2023, že v takom krátkom čase sa projekt nedá zodpovedne stihnúť je prinajmenšom zvláštne.
Dnes, už stojac bokom od tohto sporu, som sa snažil ozrejmiť viacero detailov komunikácie medzi súčasným vedením ministerstva a UK, s uvedením konkrétnych dát. Čo však vysvetliť neviem, je, že čomu má táto komunikácia UK slúžiť. Ak je cieľom zlepšiť si vyjednávaciu pozíciu pri rokovaní o dofinancovaní investícií na UK zo strany ministerstva školstva alebo financií, silne pochybujem, že sú podobné mediálne prestrelky prínosné. V prípade, ak je cieľom získať sympatie verejnosti, ktorá potom zatlačí na politikov, si myslím, že lamentovanie nepomôže.
Čo sa takouto komunikáciou istotne podarí, je ďalej zhoršovať obraz a PR vysokých škôl. Hoci rektor UK vedie boj za správnu vec, používa nesprávne prostriedky. Tento boj by sa nemal zvádzať na verejnosti, nemali by sa používať nepravdy, manipulácie a porazenecký tón. Som presvedčený, že lamentovanie dobré PR smerom k nádejným študentom netvorí.
Uznávam, že ak bolo cieľom vyliať si osobnú frustráciu, ktorú pán rektor spomína, to sa mohlo podariť. Verím však, že najvyšší predstaviteľ najstaršej univerzity nenechal vlastné emócie presakovať do oficiálnych vyjadrení inštitúcie, poškodzujúc jej povesť. Po týchto úvahách teda to, čo bolo cieľom tejto mediálnej prestrelky pre mňa ostáva záhadou.
