Hneď na začiatok mám jeden výstižný príklad na porovnanie: učiteľ číslo 1. sa "fláka" , na hodinách si často číta noviny, je mu úplne jedno, či niekto jeho výklad pochopil, dáva spoznámkovať žiakom veci za domácu úlohu, v lepšom prípade iba prečíta monotónnym hlasom doma spracované informácie z učebnice, aby si ich žiaci napísali. Takýmto učiteľom by mohol byť hociktorý človek ,,z ulice" , bez potreby vzdelania v danom predmete (čiže kľudne aj ja).
Učiteľ číslo 2 (v terminológii orchranárov prírody by sa dal označiť za chránený druh z hroziacim vyhynutím) na druhej strane daný predmet dokonale ovláda, nebojí sa väčšinu poznámok diktovať priamo z hlavy, berie svoju prácu ako poslanie, na hodiny v škole vrámci svojho voľného času pripravuje zaujímavé články a iné veci na spestrenie vyučovania, žiaci na jeho hodiny chodia z radosťou, a nemajú potrebu každých pár minút pozerať na hodinky a silou vôle posúvať ručičky, aby už konečne zazvonilo na koniec, ako pri prvom príklade. Proste je to človek, ktorý dokáže aj niečo naučiť.
Ľudia v oboch príkladoch majú rovnaké vzdelanie a počet odučených rokov, či získaných kreditov. Čo myslíte, kto dostane vyšší plat ? Otázka hodná do relácie Aj múdry schybí... Odpoveď znie: obaja dostanú presne takú istú mzdu. Akú má teda učiteľ motiváciu neodfláknuť to všetko ? Žeby sme sa konečne dopátrali k výraznému faktoru, ktorý bráni kvalitnej výuke na slovenských školách ?
Čo tak zaviesť nejaký fixný plat plus príplatky podľa hodnotenia študentov za zaujímavosť hodiny, použitie rôznych metód, kvalitu výkladu, poskytnutie priestoru na diskusiu a podobne ? Mnohí z vás si iste vravia, že by to nebolo úplne spravodlivé, lebo učitelia by mohli byť potom nepriamo hodnotení za to ako často skúšajú, akí sú prísni pri takom hodnotení apod. Ale takéto záležitosti by tiež nebolo úplne od veci zrušiť, veď koho baví (a aké prospešné je to pre zdravie) chodiť do školy s pocitom neistoty, že ktokoľvek môže neohlásením vyvolaním zničiť nádeje študenta na dobrú známku ? Treba tiež spomenúť, že je to úplne náhodný prvok, keď si učiteľ poďľa zmyslenia vyvolá koho chce, a navyše nemusia takúto náhodnú stresovú situáciu absolvovať počas polroka všetci, iba pár nešťastných , podľa frekvencie skúšania. A tu sa dostávam k príkladu číslo dva. Na hodine je 15 študentov - 9 chlapcov a 6 dievčat. Učiteľka (odhadom okolo 40 rokov) vyvolá do predných lavích písať neohlásenú písomku práve všetkých 6 dievčat a žiadneho chlapca. Ako by sa to podľa vás dalo pomenovať najpresnejšie ? Nespravodlivosť, závisť, diskriminácia ?
A ešte do tretice ďalšia názorná ukážka. Pedagóg nedokáže dostatočne vysvetliť danú látku, žiaci majú trojky, štvorky ( v tom lepšom prípade). Ten istý človek však zriadi nepovinný krúžok, na ktorý láka študentov (aby odovzdali svoj študentský poukaz od ministerstva) s tým, že tam to tým, čo predmet nechápu, môže byť dovysvetlované (vzhľadom na neschopnosť dostatočne vysvetliť danú látku to dopadá bez väčšieho úspechu). Následkom takéhoto konania je, že škola dostane viac peňazí , pedagóg takisto, takže problém vyriešený. Všimli ste si, že v tejto rovnici ("vôbec" sa nesnažím naznačiť predmet) na kladný výsledok ale niečo chýba ? Predsa kvalitne vzdelaný žiak...
