Človek sa niekedy nestačí čudovať, koľko učenia sa naspamäť presne od slova do slova zažije jednotkár na škole. A že učiteľ chce presné definície poučiek ukazuje aj nasledujúci príklad. Spolužiak na písomke napísal vetu: ,,Veličina XY sa dá vypočítať ako X deleno Y. “ Toto učiteľ nechcel uznať, lebo oficiálna poučka bola: ,,Veličina XY sa dá vypočítať ako podiel X a Y”. Nie je to trocha choré ?
Vyplýva to však z toho, že na hodine sa nič iné nerobí, len sa diktujú poznámky dookola, čo z nich robí totálnu nudu. Bežne sa stávajú prípady (hlavne u jedného učiteľa), že príde na vyučovanie aj 5-7 minút neskôr, ale za zvyšný čas dokáže nadiktovať 5 strán A4 a my máme potom ruky červenšie ako po rovnakom čase strávenom hraním volejbalu. Za jeden školský rok tak na všetkých predmetoch podľa mojich odhadov zapíšeme niečo pod 1000 strán A4 (ak zarátam aj okolo 100-120 strán na písomkách tak nad tisíc to bude určite). Preskočím poznámku, že koľko z toho si asi človek zapamätá (číslo u jednotkára sa pohybuje pod 0,1%) a prejdem na vynásobenie 1000 krát 30 žiakov v triede. Pri počte tried na škole 15 to dokopy tvorí 450 000 strán A4. A pre ľudí, ktorí majú radi gigantické čísla radím vynásobiť si to počtom škôl (presný počet neviem ale je to niekoľko tisíc). Snáď sa toto číslo nedozvie nikto z Greenpeace, lebo namiesto zatvorenia jadrových elektrárni by asi žiadali zrušenie škôl. Myslím, že prírodu by zachránilo viac jeden deň zákazu písania poznámok na Slovensku, ako známa hodina bez elektriny, do ktorej sa tu každoročne na Deň Zeme zapojí niekoľko miest.
Ale prejdime od ekológie ku “akútnejšiemu” problému a to je memorovanie. S tým súvisia aj učitelia, ktorí diktujú poznámky z vopred pripravených papierov či učebnice (česť výnimkám). Potom neviem, či sa mám smiať alebo plakať, keď učiteľ začne vetu: ,,Tento pojem znamená...” a potom kŕčovito listuje v učebnici, hľadajúc význam daného pojmu. A takto to ide dookola. Učiteľ nadiktuje stovky strán, jednotkár sa to naučí a o pár mesiacov si nevie spomenúť ani na to, že niečo také preberal (ako bonus k jednotkám má stovky zabitých hodín). Aj Vám to znie ako efektívny školský systém ?”
A ešte na záver pridám jeden príklad, ako by som si to predstavoval. V zahraničí je rozšírený systém písania prác na doma na známky, pri ktorom sa spájajú žiakove vedomosti, informácie získané na hodine plus možné nadobudnuté poznatky z literatúry/internetu. Toto okrem dobre cielených písomiek pomáha študentom lepšie si zapamätať preberané učivo. Takýto jeden vynímočný prípad sa naskytol aj u nás na škole, keď sme mali všetci napísať prácu SOČ (Stredoškolská odborná činnosť). To bolo pred polrokom, no doteraz si pamätám skutočne mnoho z tých 25 strán A4, čo práca obsahovala (Mimochodom moja téma bola doping v športe) a vedel by som to kľudne celé približne vlastnými slovami porozprávať.
Čo sa týka ostaného učiva v škole, tak za 6 mesiacov dozadu si ani nepamätám čo sa preberalo, a už vôbec by som nemal šancu niečo o tom aj povedať. Takýchto prác by sa malo písať viac, aj keď by asi trebalo poupraviť ich opravovanie. Čo sa týka tejto SOČ, strávil som nad ňou desiatky hodín, naštudoval som si literatúru z knižnice/informácie z internetu, dokonca som spravil internetový dotazník, kontaktoval vedúceho Antidopingovej agentúry SR a podobne. Väčšinu práce som napísal z hlavy a presne podľa pokynov učiteľa (aj keď niektoré veci v pokynoch neboli, a tak si ich človek musel vycucať z prsta) a k prepísanému z kníh/internetu som samozrejme uviedol zdroj. A o to väčšie bolo prekvapenie, keď bola moja známka “2”. Vysvetlenie však onedlho prišlo a to v informácii, že sa hodnotila čisto vonkajšia forma práce a nie jej obsah. Viem o ďalších spolužiakoch, ktorí tiež vynaložili takú enormnú námahu a boli ohodnotení rovnakou známkou. A taktiež boli takí, ktorí všetky texty skopírovali z internetu a správne si tipli ako má vyzerať kompletná forma, a tak sa môžu pýšiť jednotkou. To som si rovno mohol dať vygenerovať latinský text...
Týmto článkom som len chcel vyjadriť, že súčasný školský systém je nelogický, neefektívny, neekologický, nepraktický a tak ďalej. Tým ale nechcem povedať, že by sa kompletne mal zmeniť, predsalen niektoré časti sú dobré a práve to by sme mohli využiť aby sme predbehli iné vyspelejšie štáty. Kritizujú ho však rovnako učitelia ako aj žiaci (čiže hlavní účastníci). Takže na záver pozmenené slova klasika - ,,Niečo musí byť zhnité v slovenskom systéme školskom."
