
V posledných desaťročiach a obzvlášť v posledných šiestich či siedmych rokoch problém menom terorizmus značne narástol. Kým ešte prednedávnom to bola iba lokálna záležitosť, dnes sa teroristického útoku musia obávať takmer všetky krajiny sveta. Prelomovým dňom bol iste 11. september 2001, keď sa útočníkom z hnutia Al-Kájda podarilo zmocniť niekoľkých lietadiel prevážajúcich civilných pasažierov, ktoré následne vmanévrovali priamo do budov Svetového obchodného centra v New Yorku. Stovky, ba až tisícky životov, ktoré v ten deň vyhasli a raz toľko zranených spôsobilo, že strach bežných ľudí z možných ďalších útokov dosiahol dovtedy nevídanú úroveň. Veď ktorá krajina sa môže cítiť v bezpečí, keď ani taká svetová veľmoc, akou Spojené štáty americké určite sú, nedokáže odhaliť a zabrániť realizácii takéhoto masového teroristického útoku ?
No zdá sa, že tento samovražedný čin pôsobí ako zdvihnutý prst nielen pre USA, ale aj pre ostatné krajiny, ktoré neustále zvyšujú úroveň, respektíve zavádzajú nové bezpečnostné opatrenia v snahe zabrániť zbytočným obetiam na ľudských životoch. Tento krok však očividne prináša svoje ovocie, keďže až na bombový útok v Madride v marci roku 2004 sme sa odvtedy nemuseli spamätávať zo žiadnej väčšej teroristickej akcie. Naopak, média pravidelne informujú o pripravovaných útokoch, ktoré sa včas podarilo zmariť vďaka pohotovému zásahu polície či tajných zložiek. Napriek tomu tento problém aj naďalej pretrváva. Hrozba zaútočenia na civilných občanov sa stáva čoraz mocnejšou zbraňou v rukách teroristov a povstalcov, ktorí ju využívajú ako násilný prostriedok presadzovania si rôznorodých politických zmien v danom štáte. Táto zbraň dosiaľ nebola namierená na Slovensko. No bude to platiť aj o niekoľko rokov ?
Dúfam však, že bezpečnostné orgány nie len u nás, ale aj vo stvete budé schopné pokračovať v nastúpenom trende, a tak sa nebudeme musieť v budúcnosti spamätávať zo šoku pri pohľade na padajúce budovy alebo vykoľajené vlaky, ktoré sa stali obeťami násilných teroristických organizácií.