Mnohí z vás si teraz povedia nasledovné:,,Tak nech sa žiak pripravuje svedomite na každú vyučovaciu hodinu a nemusí byť vystresovaný“. Ľahšie sa to povie, no oveľa oveľa ťažšie spraví. Predstavte si, že každý učiteľ má právo skúšať novú látku plus tri staré a vynásobte si to 5 či 6 predmetmi denne na ktoré sa treba pripravovať. Aj tie najoptimistickejšie odhady by tvorili najmenej tak 5 hodín a aj to iba v dokonalom svete. V našom školskom (nedokonalom) treba však počítať, že písomky z viacmesačného učiva (najviac zatiaľ bolo 6 mesiacov, čiže cca. 60-70 strán A4) sú takmer na dennom v poriadku. Ak sa k tomu pridajú ešte učivá z chémie, matematiky a podobne, kde človek častokrát (po nedokonalom výklade) nevie pochopiť učivo ani po niekoľkých hodinách štúdia, výsledný čas na každodennú prípravu by znel hrozivo. Vráťme sa však do dokonalého sveta, kde optimistický odhad minimálneho potrebného času činní 5 hodín. Veď predsa študent má snáď toľko voľného času aby to zvládol, nie ? Pre tých, ktorí súhlasia s predošlým tvrdením odporúčam jednoduchý test. Zoberte si ľubovoľnú knihu a 5 dní v týždni za sebou si nájdite čas a učte sa ju minimálne 5 hodín naspamäť od slova do slova (presne to kopíruje potrebnú prípravu do školy). Samozrejme netreba to odfĺaknuť a vedieť naučený text presne odrecitovať (opäť ako v škole). Bol by som zvedavý, či by niekto vydržal 1-2 týždne. No o desiatich mesiacoch nemôže byť ani reči...
Ďalšou otázkou je, koľko si takto človek zapamätá. Dôležité informácie sa miešajú s detailnejšími a menej podstatnými. Mozog to však nevie a zabúda na všetky časti rovnako, bez rozdielu. Skúste sa žiaka spýtať na niečo, z čoho pri písomke exceloval. Pochybujem, že si okrem pár útržkových nepodstatných informácii bude niečo pamätať. Na písomku však treba vedieť všetko odslova-doslova. Učiteľ sa môže spýtať na hocijaký detail, ktorý je uvedený v zošite, učebnici, či dokonca aj taký o ktorom sa niekedy vo svojom výklade iba okrajovo zmienil. Boli aj prípady, keď daná otázka nespĺňala ani jedno z predošlých kritérii a aj tak dodatočná reklamácia nezabrala.
Kľudne môžem uviesť príklad, ktorý sa skutočne stal v súvislosti s tým ako pracuje ľudský mozog . Píše sa písomka na hodine literatúry. Študent je tých 40 strán A4 nabiflený, lebo si dal záležať a venoval tomu dokopy aj niekoľko desiatok hodín. Pri opise diela v zadaní sa posnaží a z hlavy opíše všetko, čo im o diele nadiktoval pán učiteľ (3 strany A4). S písomky je samozrejme jednotka. O mesiac pozerá ten istý študent v telke nejaký kvíz a pýtajú sa práve na autora toho diela, o ktorom dokázal tak geniálne napísať 3 strany A4. No on si aj po dlhšom zamyslení nedokáže spomenúť na autora a ani hlavné postavy. Vybavia sa mu len nejaké krátke útržky týkajúce sa deja, do ktorého boli podstatné informácie zabalené. Nemyslíte si, že človeku sa zíde viac vedieť autor, názov diela, hlavné postavy a stručný (2-3 vety) dej ? Ak aj áno, je to zbytočné, lebo slovenské školy si myslia niečo úplne iné...
A stres je len špičkou ľadovca. Ešte o ňom ale aj o veciach ako úplne nezaujímavé vyučovacie hodiny, nelogickosť niektorých postupov škôl, staré učebnice a pomôcky, nespravodlivé iba 5-stupňové hodnotenie, nevhodný prístup učiteľov k žiakom (a mnoho ďalších vecí) by som dokázal písať aj romány, ktoré by boli samozrejme podložené reálnymi situáciami a faktami. Dúfam, že ak sa niekto tam hore vo vedení umúdri a spamätá, naše vnúčata budú môcť dostávať vzdelanie takej kvality, aká je dnes samozrejmosťou na minimálne polovici územia Európy, respektíve v zámorí.
(Rád uvítam akékoľvek vaše názory, postrehy či skúsenosti, týkajúce sa témy spomínanej v článku, dole v diskusii)
