Ďakujeme, chlapci !

Nie sme majstri, nemáme medailu, dokonca sa nám ani nepodarilo postúpiť zo základnej skupiny...No ja som s celkovým výkonom našich chlapcov spokojný. Síce sme dieru do sveta nespravili, ale hokejisti ukázali srdce, všetci do jedného siahli až na úplne dno svojich síl, hrali obetavo a s cieľom potešiť slovenského fanúšika a aj keď prehrali, robili to so cťou. A za to im všetkým patrí jedno veľké ĎAKUJEM ! Veď vykašľať sa na dovolenku a ísť miesto toho takmer zadarmo hrať a riskovať zranenie, to nie len tak. Skúste si priznať, kto z Vás by namiesto dovolenky radšej pracoval za predpokladu, že by za to nič nedostal ? Myslím, že málokto...Česť výnimkám...

To, že neprišla väčšina osvedčených hráčov z NHL, aj keď väčšina mala adekvátne dvôvody, nehralo až taku významnú rolu pri ,,neúspechu´´ nášho tímu. Ako povedal Ľubomír Višňovský po zápase zo Slovincami:,, Odohrali sme v skupine jeden zlý zápas a za ten sme pykali celé majstrovstvá.´´
Ja osobne súhlasím s týmto názorom. Keby sa nám podarilo s Nemcami uspieť, bola by to úplne iná káva. A vyzerá to tak, že Nemci na MS prišli iba preto, aby nám skazili šampionát. Věd okrem víťazstva nad Slovákmi nezískali jediný bod ! A ešte k tomu ta nečakaná porážka s Nórskom, ktorá spečatila naše boje o postup zo skupiny...

Netreba sa však vyhovárať. Ten zápas sme naozaj zbabrali. No celkovo sme mali aj dosť smoly, a neviem, či sa to zdá iba mne, ale aj rozhodcovia akoby nemali rešpekt pred naším mužstvom a to len kvôli tomu, že nehrali hviezdy z NHL. No náš problém nebol ani v nedostatočnej kvalite hráčov, ale skôr v nedostatku ich skúseností, ktoré zapríčinili, že sa nám nepodarilo premeniť cca. 5 nájazdov-čistých šancí, respektíve, že sme sa nechali často vylučovať a následne sme veľmi často za tieto vylúčenia pykali.

Pred majstrovstvami sveta som vedel, že s takýmto tímom je šanca na medailu veľmi nízka, no veril som, že sa aspoň dostaneme medzi TOP osmičku a zahráme si ten povestný siedmy ,,zápas pravdy´´. Tento cieľ by sa nám hádam aj podarilo splniť. Snáď keby sme dali o gól viac proti Fínsku. Vtedy sa nám podarilo zahrať miestami aj viac ako vyrovnaný duel s tímom doslova prepchatým špičkovými hráčmi s kanadsko-americkej NHL. Škoda...

Dvojzápas so Slovinskom to je kapitola sama o sebe. Prvý duel sme zvládli aj keď s menšími chybyčkami, ktoré však v konečnom zúčtovaní nič neznamenali. Dnešný zápas;posledný krok k našej záchrane, bol veľmi psychicky i fyzicky náročný, no vďaka skvelému Lašákovi v bránke sa nám nakoniec podarilo uspieť, aj keď to bol nervy drásajúci zápas, ktorý vyvrcholil až v samostatných nájazdoch. Celé Slovensko si však mohlo vydýchnuť po ukážkovom Višňovského zásahu priamo do ľavého horného rohu Hočevarovej bránky...Je zaujímavé, že zápas sa skončil stavom 4:3, tak ako pred 6 rokmi v Goterborgu, keď sme sa stali majstrami sveta. Zrejme je to stav, ktorý značí historický úspech Slovenska na hokejových majstrovstvách sveta. Vtedy sme sa po prvý krát stali svetovými víťazmi, pričom dnes sa na historicky po prvý krát podarilo zachrániť sa v A skupine...

Všetci takzvaní ,,fanúšikovia´´, ktorí boli skeptickí pred MS teraz len nadávajú, že Slovensko nič nedosiahlo, voláju po odvolaní celého vedenia slovenského hokejvého zväzu...No fanúšikom sa nemôže
nazývať ten, kto sa po každom neúspechu otočí chrbtom, ale ten, kto povzbudzuje či sa tímu darí či nedarí, či prídu hráči z NHL alebo neprídu...Proste ten, ktorý stále verí v úspech aj po následnom neúspechu nezačne nadávať, ale povie si- nevadí, veď sa nám nemusí dariť večne, skúsime to nabudúce...A hlavne taký človek, ktorý dokáže oceniť tie pozitívne stránky a nepozerá len na to, čo sa spravilo zle !

Ako som už spomínal, ja osobne som s výkomi naších hráčov, ktorí neváhali ísť prezentovať a reprezentovať našu vlasť, veľmi spokojný. Ak by sa tam tento rok nahrnuli aj všetci hráči z NHL, no išli by tam len ,,z povinnosti´´ hrali na 90% a nedali by na ľad svoju dušu, ako to spravili tohtoroční reprezentanti a dostali by sa aj do TOP8, no ďalej už nie, aj v tom prípade by som bol viac spokojný s hrou, akú predvádzali naši hráči reálne teraz, lebo aj keď hrali ,,iba´´ o záchranu, tak hrali s hrdosťou pravého Slováka hodného nastupiť za Slovenskú republiku a vôbec sa nemali za čo hanbiť a mohli po našom poslednom zápase odísť naspäť do svojej vlasti so vztýčenými hlavami. Ďakujeme, chlapci !