Zápas to bol veľmi dramatický. K fanúšikovskemu protestu proti poľskému futbalovému zväzu, ktorý bojkotoval zápas sa hneď v tretej minúte pridal aj poľský reprezentant Seweryn Gancarczyk, keď si strelil gól do vlastnej siete. Nemusí však smútiť. Ak niekedy príde na Slovensko, určite má u nejedného fanúšika v zálohe 1-2 pivá :) Zvyšok zápasu sa niesol v obrannom štýle. Bránili sme ako sa dalo, naši reprezentanti predviedli heroický a bojovný výkon, čo sa spolu so šťastím podpísalo pod naše víťažstvo.
Slovenskí reprezentanti priniesli domácim fanúšikom historickú radosť. Za všetko hovoria výkony komentátora Merčiaka, ktorý by to viac neprežíval ani asi keby ten zápas priamo hral, no tiež prispel k športovému zážitku. Charakteristiku úspechu taktiež priniesol svojími slzami šťastia najlepší tréner, akého Slovensko kedy malo, Vlado Weiss. A aby toho nebolo málo, na trávnik vybehlo niekoľko najvernejších podporovateľov, ktorí oslavovali spolu hráčmi na trávniku, za čo im hrozí pokuta, či dokonca väzenie. Celé Slovensko bolo na nohách, celé Slovensko sa tešilo z úspechu, ktorý mnohí prirovnávajú k hokejovým MS 2002 v Goterborgu, kde sme získali titul. Veď postup medzi TOP 32 svetovú špičku z 200 krajín sa nedeje každý deň...
Paradoxom je, že horúcu Afriku sme si vybojovali takpovediac v zime. Hráčom asi bolo chladno a tak ich pocit enormného afrického tepla hnal dopredu, do ďalšieho súboja, zblokovanej strely, či šprintu za loptou. Bol to proste boj. Estetický zážitok z hry sa rovnal nule. Kombinácia na klzkom teréne bola takmer nemožná, a aj to málo pekného čo sa podarilo nemohol bežný televízny fanúšik priamo vidieť, keďže lopta bola po väčšinu zápasu neviditeľna. No na tom vôbec nezáleží. Veď Slovensko bude konečne hrať na Majstrovstvách sveta 2010 v Južnej Afrike !!!
