Nakoniec trápenie s Nórskom - Zhrnutie pôsobenia na šampionáte

Na Nórsko sme vybehli dobre, po dvadsiatich minútach svietil na ukazovateli stav 2:0, vďaka dvom našim využitým presilovým hrám. No naši ako keby zaspali na vavrínoch, začali hrať veľmi pasívne a s nepresnosťou na hokejkách, miestami to pripomínalo dokonca hru z duelu s Českom, čo sa samozrejme muselo prejaviť aj na skóre. A nebyť Jaroslava Haláka a niekoľko jeho skvelých zákrokov, mohol sa zápas skončiť kľudne aj našou prehrou. Našťastie sa tak nestalo a po prvom a zároveň poslednom góle počas celého šampionátu strelecky sa trápiaceho Ladislava Nagya sme si mohli konečne pripísať na svoje konto aspoň jedno úspešné predlžovanie riadneho hracieho času. Prečo však sme nedokázali nad Nórskom vyhrať takým rozdielom ako v príprave (5:1, respektíve 5:2) aj keď oba tímy mali na súpiske až 17 hráčov z tohto dvojzápasu, ostáva len a len záhadou...

Šampionát slovenská reprezentácia odštartovala tesnou výhru nad Maďarskom. Ak by sa Ľubovi Bartečkovi nepodarilo rozhodnút 13 sekúnd pred koncom čo by znamenalo našu stratu bodov, tak by sme možno následne proti Bielorusku s Damoklovým mečom visiacim nad našimi hlavami išli do zápasu s oveľa väčšou chuťou hraničiacou s nutnosťou na výhru a tak by sme si teoreticky mohli do osemfinálovej skupiny zobrať viac bodov a mohlo to vyzerať úplne inak. Do tretieho zápasu sme išli s cieľom prekvapiť, čo sa nakoniec vôbec nepodarilo, no náš výkon vzhľadom na kvalitu súpera nebol úplne na zahodenie, veď sme dokázali streliť 2 góly v presilovkách (hoci sme ich takto dostali 5). Potom prišlo vzájomné meranie si síl s reprezentáciou Fínska. Ešte vycibrenejší výkon našich slávil úspech. Bod proti súperovi tohto kalibru nás mohol povzbudiť no nestalo sa tak. Po necelých 18 hodinách sme narazili na nášho odvekého rivala, Česko. Opätovné komentovanie zápasu myslím, že nemá najmenší zmysel. Výsledok 0:8 hovorí sám za seba...
Posledný (škoda, že to bol len šiesty) zápas nás opäť zastihol akoby nepripravených. Azda jediným pozitívom je, že sme sa konečne naučili hrať presilovky, keď sa nám podarilo všetky tri góly vsietiť v početnej výhode, ale nanešťastie to prišlo asi až príliš neskoro.

Pôsobenie slovenskej reprezentácie na Majstrovstvách sveta 2009 vo Švajčiarsku sa jednoznačne dá označiť za neúspešné. Ale treba si položiť otázku, aké su toho príčiny ? Začať sa dá azda neskúseným kádrom, ktorý to možno nezvládol po psychyckej stránke. Taktiež je možné, že niektorí jedinci, uspokojení tím, že sa vôbec na MS dostali, nemali potrebu ukázať niečo viac, keďže svôj cieľ si splnili už samotnou prítomnosťou Ďalším faktorom bola určite absencia obetavosti a hrania so srdcom v našej hre, čo sú dve vlastnosti tak typické pre roky našeho najväčšieho hokejového úspechu. Priamo z herných činností tam boli veľké nedostatky v presilovkách i oslabeniach, nepresnosť streľby či dokonca prihrávky a miestami aj neschopnosť dostať sa z vlastného obranného pásma. Brankársky post bol našou ďaľšou slabinou. Síce azda ani za jeden z tých 22 gólov, ktoré sme dostali, nenesie priamu vinu Halák, Lašák či Staňa, no až na pár výnimiek nás gólman vôbec nepodržal chytením niečoho ,,na viac´´ čím sa líšia dobrí brankári od tých priemerných. Samozrejme z časti nás sprevádzala aj smola, ktorá však môže postihnúť každého a vyhovárať sa na ňu sa ani zďaleka nemôžeme, veď šťastie predsa praje tým pripraveným...

Ak by som mal vymenovať jednu pozitívnu vec ktorú priniesli tieto majstrovstvách sveta, iste by to bola adaptácia niektorých mladých hráčov do národného tímu. Slovensko prechádza generačnou výmenou a každý do budúcnosti nádejný hráč má pre nás cenu zlata. No uspokojiť sa s 10. miestom by bola ta najväčšia hlúposť, akú by sme mohli urobiť. Ak už na nič viac, tak tento mančaft mal minimálne na dosiahnutie brán štvrťfinále a všetko pod to sa nedá nazvať inak ako neúspech. Do budúcnosti sa musíme spamätať. Najbližsie sú tu Olympíjske hry v kanadskom Vancouvri, kde bude povolená účasť všetkých hráčov z NHL, čo je pre nás iste pozitívna správa. Konečne budeme mať jedného alebo viacerých skúsených hráčov TOP kvality, ktorí budú vedieť na seba vziať zodpovednosť a potiahnuť tím, aj keď sa ostatním nedarí, čo nám možno chýbalo na súčastnom šampionáte so Švajčiarskom. Nakoniec ostáva však iba dúfať, že slovenská reprezentácia na čele s Filcom sa pozbiera a že za úspech sa v budúcnosti nebude považovať iba to, že sme postúpili zo skupiny. Iste v najbližšej budúcnosti nebudeme mať nejakú veľkú šancu vrátiť sa na priečky, kde sme boli pred 6-7 rokmi, no štvrťfinále by pri troche šťastia, bojového ducha a účasti hráčov z NHL na niekoľkých najbližších najlbižších šampionátoch (medzinými aj na tom našom v 2011) nemuselo byť úplne nedosiahnuteľným cieľom.