Prišla nenápadne. Pomaly. Najprv teplejšie jarné dni, suchšie letá, prudšie búrky, viac tropických letných dní... A zrazu si uvedomíme, že sa niečo posunulo natrvalo. Leto zrazu pravidelne býva dlhšie, aj letné noci prestali byť chladivé. Jar pravidelne príde skôr, mnohé stromy predčasne rozkvitnú. Klimatickú zmenu už žijeme.
O globálnom otepľovaní sa hovorí už celé roky. Začalo sa vo vedeckých kruhoch, ale neskor sa diskusia presunula aj do širokej spoločnosti. No až keď sa klimatická zmena dotkne nášho dvora, začneme chápať, že nejde o vzdialený problém, ale o realitu, v ktorej žijeme.
Európsky kontinent sa otepľuje najrýchlejšie zo všetkých. Aj preto sa Európska únia usiluje hľadať konkrétne riešenia klimatickej krízy a presadzuje spoločnú, jednotnú klimatickú politiku. Štáty si stanovujú ciele, ktoré majú byť motivačné aj ambiciózne, no vždy realistické a dosiahnuteľné. Iba tak sa môžeme posúvať dopredu.
Slovensko sa už oteplilo o 1,73 °C, pričom nárast je najvýraznejší v nížinných oblastiach na juhu a juhozápade. Letá sa menia najviac. Okrem tropických dní výrazne pribúdajú tropické noci, ktorých frekvencia je častejšia a série trvania sa predlžujú.
Slovensko sa vysušuje
Aj sucho nás bude sužovať viac ako doteraz. Už dnes patria východné regióny Európy k najsuchším na kontinente, pôda je suchšia a klesajú aj hladiny podzemnej vody. Nie sme dostatočne pripravení na zadržiavanie vody v krajine.
Voda nám odteká okamžite po zrážkach, pretože stále pretrvávajú v nás aj v manažmente krajiny prístupy, kedy sa voda čím skôr odvádzala do kanalizácie. Analýzy Slovenského hydrometeorologického ústavu ukazujú, že od 80. rokov klesajú dlhodobé priemerné prietoky viacerých riek – od Nitry a Hrona až po Slanú či Bodrog. To, čo kedysi bývalo „nižším stavom vody“, je dnes nový normál a každý ďalší rok sucha posúva túto hranicu ešte o krok ďalej.
Hydrológovia sledujú, koľko vody z územia odtečie riekami a koľko sa „stratí“ výparom z pôdy a rastlín – tomu druhému sa hovorí bilančný výpar. Analýzy ukazujú, že za posledné desaťročia sa tento bilančný výpar na Slovensku zvýšil približne o 50 milimetrov ročne. V praxi to znamená, že z každého štvorcového metra krajiny sa ročne „vyparí“ naviac asi päť litrov vody len v dôsledku teplejšej klímy a dlhších suchých období. O to menej vody potom zostáva na dopĺňanie podzemných vôd, prameňov a na prietok riek, takže krajina sa vysušuje aj v rokoch, keď celkové zrážky nevyzerajú extrémne nízke.
Sucho sa stáva čoraz častejším javom, nie výnimkou. Ministerstvo životného prostredia zároveň upozorňuje, že na väčšine územia Slovenska klesá aj hladina podzemných vôd a výdatnosť prameňov, v niektorých oblastiach až o 25–35 %. Celkovo sa pokles hladiny spodných vôd prejavil už na 60 % územia a výdatnosť prameňov klesla o približne 8 %.
Keď potom konečne príde dážď, má často dramatické rozmery – neprichádza ako jemné, dlhotrvajúce mrholenie, ale ako krátky, intenzívny lejak. V priebehu pár minút spadne toľko vody, koľko by kedysi napršalo za niekoľko dní.
Prudké lejaky a krúpy ničia úrodu, lámu stromy, poškodia autá aj strechy domov, zaplavujú pivnice a cesty. Voda nestíha vsiaknuť do vysušenej, tvrdej pôdy, steká dolu svahmi a mení sa na bahenné prúdy. To, čo malo krajine uľaviť, ju v priebehu chvíľ ešte viac ničí.
Zmena je možná, ale vyžaduje akciu
Problémom stále zostáva neplnenie a odsúvanie cieľov klimatickej politiky, ktoré sme si stanovili. Každá situácia, ktorá prinesie ťažkosti, sa rieši odsúvaním záväzkov.
Aj Najvyšší kontrolný úrad SR konštatuje, že Slovensko zaostáva. „Slovensko v poslednom čase stagnuje v implementácii akčných plánov, financovaní projektov na znižovanie emisií skleníkových plynov, ochrane vodných tokov a vykonávaní opatrení na prevenciu povodní,“ uviedol Ľubomír Andrassy, predseda úradu.
Takéto laxné postoje sa však prejavujú aj inde. Vlády sú nútené vyčleňovať z verejných rozpočtov, do ktorých prispievame všetci, čoraz viac peňazí na „hasenie škôd“. Rozdeľujú finančné pomoci a náhrady na zmiernenie následkov, zatiaľ čo investícií do prevencie a riešení „vopred“ je stále žalostne málo.
V konečnom dôsledku nás všetko stojí a bude stáť oveľa viac. Čiastočný prehľad takýchto “štátnych” intervencií som spísala v jednom z predchádzajúcich blogových textov.
Za ostatných približne päť rokov sa na Slovensku väčšina vodozádržných opatrení realizuje najmä vďaka eurofondom. Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP 2014 – 2020) priniesol dve veľké výzvy, ktoré cielene podporovali zadržiavanie vody v urbanizovanej krajine, teda v intravilánoch obcí a miest. V aktuálne prebiehajúcich projektoch plánujú prijímatelia zrealizovať dokopy 514 nových vodozádržných opatrení – čo je približne šesťnásobok toho, čo už bolo ukončené.
Keď sa však na to pozrieme v mierke celého Slovenska, 514 opatrení nie je žiadne ohromujúce číslo. Navyše dominujú najmä opatrenia na zber dažďovej vody a menšie retenčné nádrže. Je to síce krok správnym smerom, ale skôr krátky, opatrný krôčik než skutočný skok vpred. Tempo vysušovania krajiny je v realite oveľa rýchlejšie než tempo, akým dokážeme vodu zadržiavať a práve v tom je náš najväčší problém.
Stále zaostávame!
Aj napriek týmto projektom však v udržiavaní vody v krajine stále zaostávame. Nemusíme zachrániť svet naraz, ale musíme začať tam, kde máme najväčší vplyv: doma, v ulici, v obci.
Stále máme málo remízok a zoskupení zelene v poliach, na svahoch, pri cestách či cyklotrasách.
Remízky, vetrolamy a pásy zelene pritom nie sú len „pekné stromy pri poli“, ale malé vodné banky v krajine – spomaľujú odtok vody, znižujú eróziu pôdy a pomáhajú, aby sa dážď vsiahol tam, kde spadne.
Na mnohých miestach tieto prvky zanikli už dávno, s veľkoplošným poľnohospodárstvom a scelovaním polí, takže voda má dnes oveľa menej prekážok a rýchlo odteká do potokov a riek. Výsledkom je, že krajina vysychá, po každom lejaku vidno výraznú pôdnu eróziu a bahenné povodne, namiesto toho, aby sa voda prirodzene zadržiavala priamo na poliach a svahoch. Kým nezačneme systematicky vracať remízky, medze a malé mokrade späť do krajiny, budeme stále bojovať len s dôsledkami, nie s príčinou.
Každý môže pomôcť. Stačí vysadiť strom, zadržiavať vodu na vlastnom pozemku, zapojiť sa do komunitnej iniciatívy, navrhovať opatrenia pre miestnu samosprávu, alebo šíriť osvetu. Ak sa najbližšie s niekým budete rozprávať len tak “o počasí”, tak skúste radšej tému na vodozádržné aktivity :-). Začnite otázkou, či si dotyčný všimol, ako sa krajina vysušuje.
Tu je niekoľko konkrétnych krokov, ktoré máte vo vlastných rukách:
Zadržiavajte dažďovú vodu doma – sudy pod odkvapmi, podzemné nádrže, malé jazierko v záhrade. Voda potom môže slúžiť na polievanie alebo ochladzovanie priestoru.
Zmeňte časť trávnika na záhon alebo lúku – menej kosenia, viac kvetov, viac hmyzu, lepšie vsakovanie vody. „Golfový trávnik“ je pre klímu aj vodu najhoršia voľba.
Vysádzajte stromy a kry – v záhrade, pri plotoch, v ulici (po dohode s obcou). Strom zadrží vodu, tieni a ochladzuje okolie.
Zadržte vodu na pozemku – malé terénne priehlbiny, vsakovacie pásy, mulčovanie záhonov, aby pôda nevyschla a lepšie prijímala dážď.
Koste menej často a vyššie – dlhšia tráva lepšie chráni pôdu pred vysušením a spomaľuje odtok vody.
Nepokladajte všade betón a zámkovú dlažbu – tam, kde sa dá, voľte priepustné povrchy (štrk, štrbinová dlažba, zeleň).
Zapojte sa do lokálnych brigád – výsadba stromov, čistenie potokov, budovanie jednoduchých vodozádržných prvkov v lese či na poliach (napr. hrádzky na lesných cestách).
Píšte a rozprávajte s miestnou samosprávou – navrhnite vodozádržné opatrenia v obci: stromy na námestí, zelené pásy pri cestách, zachytávanie dažďovej vody z verejných budov.
Podporujte farmárov, ktorí hospodária šetrne – menšie lány, medze, remízky, menej orby na svahoch. Aj náš nákup je hlas za to, ako krajina vyzerá a ako drží vodu.
Znížte spotrebu vody v domácnosti – úsporné sprchovanie, oprava kvapkajúcich kohútikov, využitie sivej vody (napríklad na splachovanie či polievanie).
Vyberajte viac zelene a menej betónu v meste – podporujte zelené strechy, komunitné záhrady, parky a tienisté aleje.
Vzdelávajte deti aj seba – ukážte deťom potok, remízku, mokraď, rozprávajte sa, prečo sú dôležité a ako súvisia s vodou a suchom.
Možno sa to zdá málo. No zmena klímy vznikla miliardami malých rozhodnutí – a práve miliardami malých rozhodnutí ju vieme aj brzdiť. Ak každý z nás urobí niečo, čo je v jeho silách, Slovensko môže byť krajinou, ktorá sa nielen prispôsobuje, ale aj aktívne prispieva k riešeniu.
Budúcnosť nie je dopredu daná. Spolu ju denne spoluvytvárame. A práve teraz máme jedinečnú príležitosť rozhodnúť sa, či budeme generáciou, ktorá sa prizerala, alebo generáciou, ktorá sa postavila za krajinu, v ktorej chce žiť – my aj tí, ktorí prídu po nás.
____________
Použité zdroje:
World Meteorological Organization; Copernicus Climate Change Service. European State of the Climate 2024. Geneva: WMO, 2025. Dostupné online.
Ministerstvo životného prostredia SR; Slovenský hydrometeorologický ústav. Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2017. Kapitola: Zmena klímy. Bratislava: MŽP SR, 2019. Dostupné online.
Pecho, Jozef; Výberči, Dalibor. Tropické noci na Slovensku: podhodnotené a čoraz nápadnejšie sa vyskytujúce. SHMÚ, 25. 7. 2021. Dostupné online.
World Meteorological Organization; Copernicus Climate Change Service. European State of the Climate 2024. Geneva: WMO, 2025. Dostupné online.
Supreme Audit Office of the Slovak Republic. Climate change poses a serious threat to citizens' access to safe drinking water. Valletta/Bratislava, 3 July 2025. Dostupné online.
Blaškovičová, L. a kol. Hodnotenie zmien a trendov mesačných a ročných prietokov. Bratislava: Slovenský hydrometeorologický ústav, 2019. Dostupné online.
Blaškovičová, L.; Danáčová, Z.; Jeneiová, K.; Melová, K. Posúdenie obdobia 2001–2015 voči referenčnému obdobiu 1961–2000 z pohľadu zmien dlhodobých prietokových charakteristík vo vybraných vodomerných staniciach na Slovensku. Vodohospodářské technicko-ekonomické informace, 2019, roč. 61, č. 2, s. 30–37. Dostupné online.
Fendeková, M.; Poórová, J.; Slivová, V. (eds.) Hydrologické sucho na Slovensku a prognóza jeho vývoja. Bratislava: Univerzita Komenského, 2017. 300 s. PDF: Dostupné online.
Ministerstvo životného prostredia SR. Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy – aktualizácia. Bratislava: MŽP SR, 2018. Dostupné online.
European Commission; MŽP SR a kol. Hodnotenie klimatických rizík a zraniteľnosti Slovenska (CRVA). 2024. Dostupné online.
